Americký učiteľ: Nech sa deti hrajú s ohňom

Hrať sa s malým ohňom, šoférovať auto (na kolenách rodiča na bezpečnom mieste), mať vreckový nožík, zlepiť si prsty lepidlom, lízať 9-voltovú batériu, rozmontovať domáci spotrebič, chodiť po streche a visutom lane, liezť na strom, mať hodinu zaviazané oči, nechať zovrieť vodu v papierovom pohári, hádzať oštepom, zabíjať klince, otráviť kamarátov (nie naozaj), vyhodiť banán či pomaranč z okna idúceho auta, rozbiť sklenený pohár, nechať vybuchnúť vec v mikrovlnke, dať mincu rozpučiť na železničnú koľajnicu... To sú niektoré z „50 nebezpečných vecí, ktoré by rodičia mali svoje deti nechať robiť" podľa rovnomennej knihy Gevera Tulleyho, zakladateľa inovatívnej školy.

Rodičia deti príliš chránia
Tvrdí, že cieľom knihy nie je vystaviť deti ohrozeniu zdravia, ale, naopak, naučiť ich samostatnosti, zodpovednosti za bezpečnosť a minimalizovať riziká úrazov. „Najmä bohatí rodičia v USA až príliš úzkostlivo chránia deti pred všetkým, aby sa im nič nestalo. Nie je reálne, aby mal rodič nad dieťaťom vždy úplnú kontrolu, ani by sa o to nemal snažiť. Kniha má podnietiť deti k novým nápadom. Deti bohatších rodičov sa iste často nehrajú s malým ohňom, nevedia ho kontrolovať, lebo rodičia ich príliš chránia. Trebárs deti z chudobnejšieho prostredia majú lepšiu schopnosť rozpoznávať riziko, denne musia žiť tak, aby prežili."

Mladé telo sa rýchlo zahojí
Tulley žartom dodáva, že aj ak sa dieťaťu čosi pritrafí, mladé telo sa rýchlo lieči. „Je to síce zábavný postoj, no i preto je krásne byť dieťaťom. Ak spadne, poreže sa, udrie, poškrabe, rýchlo sa zotaví a už si dá nabudúce lepší pozor." Nedávno prvýkrát navštívil Slovensko. Podľa toho, čo videl, si nemyslí, že Slováci potrebujú jeho knihu tak veľmi, ako napríklad Američania či Angličania. „Deti u vás stále majú spojenie s vidiekom, farmou, starými rodičmi, robia malé ohne, majú vreckové nožíky napríklad na zastrúhanie palice. Máte tu k tomu lepší prístup." Dodal, že napríklad niektoré deti z osád, ktoré fajčia, pijú, bijú sa, kradnú či lúpia, je zbytočné nabádať k veciam z jeho knihy, lebo ich už i tak robia, naopak, treba im vysvetliť, čo sú ešte len nebezpečné veci a čo už kriminálne činy.

Vedie oheň, druhý je nôž
Vraví, že najobľúbenejšou nebezpečnou vecou medzi deťmi z jeho knihy je hra s ohňom. „Na druhom mieste je vreckový nožík. Vďaka knihe ho mnoho rodičov deťom dovolilo. Je to univerzálny nástroj na strúhanie, skrutkovanie, otváranie vecí a v kritickej situácii i zbraň na sebaobranu. Do väčšiny škôl v USA je nosiť vreckový nožík zakázané. V našej je to dovolené. Ale len nôž, nie pištoľ...." Tretím najpopulárnejším je vyhadzovanie vecí von oknom z idúceho auta. „Neodporúčam vyhadzovať hocičo, ideálne je ovocie alebo zemiaky, ktoré potom pri ceste môžu zjesť zvieratá. Nie je mi celkom jasné, prečo to dnešné deti tak fascinuje, lebo ja ako dieťa som to robil stále. Zaujímavé na tom je, že predmet vyhodíte z okna dopredu pred auto v smere jazdy, no kým dopadne, už ho aj miniete." Hovorí, že potom majú deti v škole väčší záujem napríklad o fyziku. Prezradil, že deti tiež baví naplniť sklenenú fľašu doplna vodou, zabaliť do tašky a vložiť do mrazničky, kde voda zmrzne, zväčší objem a fľaša praskne. „Zábavné je tipovať, urobiť na fľaši značku, na ktorom mieste asi praskne."

Rodičia mu aj vynadajú
Tvrdí, že žiadne zranenia pri zábavkách inšpirovaných knihou mu ešte nehlásili. „Len jedno dievča poslalo fotku, kde má veľkú modrinu na ruke. Trénovalo na visuté lano chodením po múriku a spadlo. No tou modrinou sa mi akože frajersky pýšilo, haha." Priznáva, že reakcie rodičov na knihu boli zmiešané, ale žiadne fyzické útoky rodičov ešte neodvracal. „Niektorí rodičia mi volajú, že som blázon, jačia na mňa, že hazardujem so životmi detí. Detský psychológ z Austrálie vyhlásil, že kniha podporuje deti k aktivitám, ktoré ich môžu zraniť či zabiť. Kto to tvrdí, knihu nečítal. Je práveže o bezpečnosti, učí ich odhadnúť riziko, predvídať. Píšu i kladné e-maily, že kniha je skvelá." Spomína, že ako dieťa vyrastal na vidieku a s bratom občas robil i veci, ktoré už sú príliš nebezpečné. „Napríklad sme sa štverali až na 50-metrový strom, alebo sme založili vatru veľkú ako malý dom."

Chystá ďalších 50 vecí
Uvažuje o novej knihe s ďalšími 50 nebezpečnými vecami, ktoré by rodičia mali nechať deti robiť pri cestovaní po svetových mestách ako Rím, New York či San Francisco. „V San Franciscu by mali nechať dieťa, aby úplne samo prešlo Golden Gate Bridge (jeden z najdlhších mostov na svete). Vypustiť ho na jednej strane a vyzdvihnúť na druhej. Pre rodičov by to bolo iste ťažké, pritom denne prejde mostom asi milión ľudí." Tulley je vyštudovaný počítačový vedec, ale lákalo ho vzdelávanie inovatívnym spôsobom. Pred 7 rokmi založili letný tábor „Škola majstrovania" a potom otvorili aj súkromnú alternatívnu školu pre deti od 5 do 18 rokov Brightworks v San Franciscu.

13 rokov žiadne známky
Deti neznámkujú. Známkovanie považujú za jednu z najškodlivejších vecí, ktorých sa dopúšťajú školy na deťoch. Uznáva teóriu Alfieho Kohna, že známky znižujú kvalitu myslenia žiakov, záujem učiť sa a riešiť náročné úlohy. Vychádza i z tézy, že dieťa sa už rodí s určitými kompetenciami, no práve v tradičnej škole ich stráca. Neriadia sa štátnymi učebnými osnovami. Namiesto klasických predmetov majú 9-týždňové tematické projekty, za 13 rokov spolu 60. Aplikujú experimentálne, zážitkové učenie, robia divadlo, majstrujú v dielni (10-ročné dievča bežne používa pílku i elektrickú brúsku), vyrábajú špeciálne dopravné prostriedky i vlastné vynálezy, postavili 30-metrovú horskú dráhu, starajú sa o zvieratá, robia syr, učia sa hrou, praktickou formou, motivujú k tvorivosti.  „U nás deti v piatok plačú, že ide víkend a nebude škola." Podľa Tulleyho budú absolventi pripravení na univerzitné štúdium i prácu. Ročné školné je 20-tisíc dolárov, dávajú aj sociálne štipendiá.

Chce inšpirovať naše školy
Tulley o inovatívnom vzdelávaní nedávno prednášal i v Košiciach. Chcel inšpirovať učiteľov, aby urobili triedy zaujímavejšími, i vychovávateľov v družinách a pracovníkov komunitných centier. „Aj učitelia s 30-ročnou praxou by sa mali snažiť priniesť niečo nové, čím deti nadchnú. U vás sa dosť sedí v lavici, ak dáte deťom viac priestoru, urobíte z triedy šťastnejšie miesto pre všetkých."

Psychológ: Dieťa si musí veci ohmatať
Podľa psychológa Martina Čižmárika neexistuje „jediný správny" spôsob výchovy. „Od narodenia človeku dominuje najmä potreba hrať sa, spoznávať, objavovať svet, zákonitosti jeho fungovania. Dieťa je prirodzene zvedavé, potrebuje si veci ohmatať, vyskúšať. V tomto duchu treba k deťom pristupovať, tak si osvojujú činnosti, ktoré nepoznali. Pamätať by na to mali najmä rodičia, pre ktorých je pohodlnejšie a jednoduchšie posadiť svoje ratolesti k počítaču alebo televízoru len preto, aby s nimi nemali ´starosti´."

Čižmárik zdôrazňuje, že najčastejším spôsobom učenia je napodobňovanie - imitačné učenie, keď dieťa opakuje činnosti a výrazové prostriedky, ktoré používajú rodičia či staršie deti. „Moderný trend výchovy tvrdí, že k dieťaťu by sme mali pristupovať najmä ako k partnerovi, dať mu pocítiť, že si ho vážime a berieme jeho potreby, chcenia a trápenia vážne, že nám nie je ľahostajné. Klasické teórie zasa tvrdia, že dieťaťu by sme mali stanoviť hranice, mantinely, aby mohlo uplatniť kreativitu a chuť hrať sa, no aby tiež vedelo, čo si ešte dovoliť môže a čo už nie."

Psychológ vraví, že s Tulleym možno v mnohom súhlasiť, jeho názory vedú k rozvoju kompetencií a praktických vedomostí mladého človeka, k schopnosti vyjadriť pocity a emócie. „To je v našich končinách asi najvypuklejší problém – nezriedka nedokážeme vyjadriť vlastný názor, čo cítime, čo si myslíme. To je pre neskorší ´dospelácky´ život na nezaplatenie. Tradične sa u nás na školách kladie dôraz najmä na známkovanie, ktoré nepriamo ´zabíja´ kreativitu a podnecuje memorovanie a dôraz na teoretické vedomosti. Možno povzbudiť rodičov, aby deťom zábavnou a hravou formou ukazovali zákonitosti fungovania sveta, napríklad aj ako založiť oheň, že ´horúce´ vie byť i nebezpečné, ako narábať s nožíkom, či že špendlík má jednu stranu ostrú a pichľavú. Teória natlačená do hláv detí na školách nikdy praktickú skúsenosť nenahradí."

Zdroj: SITA (korzar.sk)