Vzdelávanie a výchova

Deti s Aspergerovým syndrómom

Detí s Aspergerovým syndrómom v našej populácii každým rokom pribúda a postupne sa objavujú takmer v každej materskej škole. Tým, že na prvý pohľad nie sú navonok ničím nápadné, naopak, bývajú to veľmi pôvabné deti, nikomu nezíde na um, že by im mohlo niečo „chýbať“, že by boli niečím odlišné od svojich rovesníkov. Na jednej strane je to dobré, na druhej strane je o to prekvapujúcejšie, keď deti, od ktorých to na prvý pohľad neočakávame, začnú byť „problémové“.

Jarko začal chodiť do materskej školy po dovŕšení troch rokov (teraz má štyri). Je to na prvý pohľad veľmi milý chlapček, ktorý smelo nadväzuje kontakt aj s celkom cudzími ľuďmi. Keď prišiel prvýkrát do „škôlky“, hneď sa s pani učiteľkou pustil do reči: zaujímalo ho, aké má auto, koľko má „koní“, „či je diesel alebo benzín“. Keď si mohol vybrať šatňovú skrinku a voľná bola aj taká s obrázkom autíčka McQueen, bol nadšený. Ani si nevšimol, kedy mamina odišla – hneď sa s pani učiteľkou presunul do triedy, kde sa začal sám hrať s obľúbenými autami. Adaptácia na materskú školu prebehla bezproblémovo. To, čo nasledovalo, by nikto neočakával – Jarko chodil rád, ale nerád robil to, čo bolo treba: mal problémy akceptovať pani učiteľky, mal svoje obľúbené aktivity, ktoré robil s nadšením, do iných sa zapájal nerád, často s veľkým vyvádzaním, odmietaním. Z kolektívnych hudobno-pohybových hier niektoré doslova miloval, keď sa objavila nová, neznáma, vždy ju odmietal, trval na tom, aby sa hrali niečo staré, známe. Najmä ak novú hru sprevádzala pani učiteľka cinkaním na triangel – to bol začiatok pohromy. Spočiatku si len zakrýval ušká a kútikom pozoroval, čo sa bude diať, neskôr stačilo, že zbadal, že učiteľka smeruje ku skrinke s hudobnými nástrojmi, už so zapchatými uškami bežal doslova na druhý koniec materskej školy.

Jarko je vo väčšine aktivít zameraných na rozumové schopnosti nielen priemerný, ale až výnimočný. Sú oblasti, v ktorých sa fantasticky vyzná, pozná podrobnosti, napr. o autách, o ktorých ostatné detičky v jeho veku ani netušia. Používa ťažké výrazy a pýta sa na technické detaily. Napr.: „Koľko prevodových stupňov je možné zaradiť na aute?“ „Aký má motor maximálny krútiaci moment?“ Je až paradoxné, že taký šikovný chlapček je v iných oblastiach ako celkom iné dieťa: doteraz sa nepýta na WC, treba mu to pripomínať, je nemotorný v telesných cvičeniach, chcel by sa zapojiť, ale nedokáže napodobniť ani jednoduché pohyby a najmä s loptou sa mu nedarí. Veľmi pomaly sa lepšia aj jeho sebaobslužné schopnosti pri obliekaní (vyzlečie sa sám – všetko zo seba stiahne a nechá tak, ale obliecť sa nedokáže, treba mu podávať tú časť oblečenia, ktorá nasleduje, inak je popletený, nevie sa trafiť do rukávov a nohavíc, neustále je rozgajdaný. Najhoršie je, ak z domu prinesú na prezlečenie niečo nové – odmieta si to obliecť, prekáža mu, že sú na tom štítky, ale keď je to s autami McQueen, je vyhraté).

Toto je len jeden príklad, ako by sa dieťa s Aspergerovým syndrómom mohlo správať v materskej škole, a to ešte dávno predtým, ako by vôbec niekto začal uvažovať, že niečo s ním nie je celkom tak, ako má byť.

Viac o problémoch detí s Aspergerovým syndrómom a ich riešeniach sa dozviete v publikácii
Problémové dieťa v predprimárnom vzdelávaní.