Diagnostika komunikačnej spôsobilosti dieťaťa počas dramatickej hry

V dramatickej hre dieťa spravidla hrá seba samého, alebo napodobňuje niekoho iného, čím rozširuje repertoár svojich skúseností o tie, kým všetkým môže byť (napr. superstar, podnikateľ...). Opakovaním sa nová situácia stáva čoraz zložitejšou, zo strany dieťaťa prepracovanejšou z hľadiska dialógu či jednoduchého monológu. Zvyčajne sa scenár príbehov odohráva medzi rovesníkmi – dieťa získava informáciu, ako danú rolu prežívajú a stvárňujú iné deti.

Takáto komunikačná interakcia sa nazýva dramatickou hrou, ktorá môže byť neformálna i formálna.

K neformálnym dramatickým hrám možno zaradiť tie, počas ktorých si deti vytvárajú vlastné „nepísané“ scenáre, ktoré počas hry menia podľa aktuálnej potreby. Vtedy možno dramatickú hru využiť ako súčasť pozorovania, ako jednu z diagnostických metód pri posudzovaní komunikačných spôsobilostí dieťaťa.

Stiahnite si záznamový hárok na posudzovanie komunikačných schopností dieťaťa v neformálnej dramatickej hre.

Viac v publikácii Pedagogická diagnostika v materskej škole.