Vzdelávanie a výchova

Didaktická hra ako prostriedok rozvoja žiaka

Didaktická hra ako prostriedok rozvoja žiaka
Didaktické hry možno využívať pri vysvetľovaní, pri overovaní, pri upevňovaní učiva, ale aj na spestrenie vyučovania a motiváciu detí. Didaktická hra je priamo konštruovaná tak, aby hravou formou rozvíjala poznávacie funkcie.

Učiteľ ako organizátor hry nesmie zabudnúť na to, že hru nestačí iba pripraviť a dať jej voľný priebeh. Hra je totiž hrou iba pre žiakov, ale pre učiteľa je vážnou a zodpovednou pracou.

Ako sa teda hrať?

Otázka sa javí ako zbytočná len pri jednoduchých a známych hrách. Iná situácia nastáva, ak chce učiteľ použiť novú náročnejšiu hru. Môže sa stať, že dobrý úmysel môže skončiť sklamaním, hra deti nenadchne, naopak, môže ich znechutiť a nudiť. Aby táto situácia nenastala, mal by si učiteľ pri príprave hry dať odpoveď na tieto otázky:

  • Aké sú predchádzajúce skúsenosti žiakov, pre ktorých hru chystám?
  • Aké sú hráčske skúsenosti moje ako pedagóga a organizátora hry?
  • V akom prostredí bude hra prebiehať?
  • Aké sú možnosti materiálneho a organizačného zabezpečenia a čo budem potrebovať v priebehu hry?
  • Koľko času mám k dispozícii?
  • Nevytratí sa jej účinok do ďalšej vyučovacej hodiny?

 

Okrem týchto základných otázok treba ešte:

  • jasne vysvetliť pravidlá,
  • správne rozdeliť žiakov (každá skupina má byť rovnako silná),
  • každú hru so žiakmi zhodnotiť,
  • pochváliť víťazov, pochváliť všetkých čestne hrajúcich,
  • zaujať negatívne stanovisko pri porušovaní pravidiel hry.

 

Aby hra splnila náš výchovný zámer a aby obidve strany mali z hry úžitok, musí byť učiteľ schopný hru čo najlepšie uviesť a jej dopad čo najefektívnejšie využiť. Prvé dve zásadné otázky, ktoré si učiteľ musí položiť ešte pred hernou aktivitou, sú: „Čo sledujem hrou? Aký je výchovný cieľ?“ a „Ktorá hra sa pre cieľ hodí najlepšie?“

Učiteľ v priebehu hry:

  • sleduje psychicky a fyzicky stav žiakov, nezabúda ich pochváliť, povzbudiť,
  • opakuje a ochraňuje dané pravidlá,
  • nenásilne vedie hru, aby pokračovala správnym smerom,
  • by nemal sedieť za stolom,
  • žiaci by mali mať pocit, že sa s nimi hrá.

 

Každá aktivita potrebuje iné zakončenie. Niektoré treba zakončiť vyhlásením víťazov, inokedy rozdiskutovať. Zo strany učiteľa si záver vyžaduje niekedy humorné a ľahké vyznenie, inokedy vážnosť, toleranciu a citlivý prístup k jednotlivým žiakom. Je už na pedagógovi, akým spôsobom prácu ohodnotí – slovne alebo známkou.

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.