Vzdelávanie a výchova

Diskriminácia či optimálne podmienky pre rómske deti

Diskriminácia či optimálne podmienky pre rómske deti
Základná škola v Šarišských Michaľanoch zatiaľ nemá predvolanie na súdnu dohru v prípade údajnej diskriminácie rómskych detí. V Šarišských Michaľanoch v okrese Prešov chodí do základnej školy 443 žiakov, z toho je 270 detí rómskeho etnika.

V 12 triedach sú len rómski žiaci a desať tried je zmiešaných - chodia do nich rómske deti spolu s ostatnými žiakmi. Riaditeľka školy Mária Cvancigerová tvrdí, že žiakov nerozdelili podľa farby pleti, ale na základe toho, či si vyžadovali osobitnú starostlivosť a individuálny prístup alebo zvládajú učivo v bežných triedach. Proti takémuto rozdeleniu žiakov podala žalobu mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva so sídlom v Košiciach a na súde uspela. Išlo o vôbec prvé súdne rozhodnutie týkajúce sa segregácie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku. Škola sa proti verdiktu prvostupňového súdu odvolala a teraz čaká na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Do právoplatnosti rozsudku sa nechystá robiť žiadne zmeny v obsadení tried. Druhostupňový súd bude rozhodovať, či Okresný súd v Prešove nepochybil, keď rozhodol, že škola umiestnením detí rómskej etnickej príslušnosti do osobitných tried porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustila sa tak diskriminácie rómskych detí z dôvodu ich etnickej príslušnosti.

Na margo dnešného Medzinárodného dňa boja za odstránenie rasovej diskriminácie sa Erika Godlová, ktorá sa venuje štipendijnému programu rómskych detí v stredných školách, vyjadrila v prospech zmiešaných tried. „Ak sa na situáciu v Základnej škole v Šarišských Michaľanoch pozrieme z hľadiska našej iniciatívy, ktorá je zameraná na štipendijnú podporu štúdia rómskej mládeže v stredných školách, je jasné, že práve tu vzniká problém, prečo je rómskych stredoškolských študentov na Slovensku pomerne málo. Problémy vo formálnom, systematickom vzdelávaní rómskych detí sa často riešia bez náležitej invencie, školy ani samosprávy nevyužívajú žiadne z dostupných podporných systémov,“ uviedla Godlová. Ide o asistenciu pre učiteľov, voľnočasové aktivity, prácu dobrovoľníkov. Podľa jej vyjadrenia, „až vyhrotenie situácie a použitie regresívnych prostriedkov možno prinúti zodpovedných začať konať“.

Kauzu údajnej segregácie rómskych žiakov v Šarišských Michaľanoch hodnotí psychologička a riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Sabinove Ľubica Richmanová Fabišíková trochu ináč. Podľa nej riešením problému je vytváranie optimálnych podmienok pre osobnostný rozvoj každého dieťaťa. Ide o finančne náročnejšie vzdelávanie, ale prináša lepšie výsledky. Pre agentúru SITA uviedla, že zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) hovorí o potrebe špeciálnych tried, ktoré vytvárajú podmienky pre deti a žiakov vyžadujúcich si osobitnú starostlivosť. Patria sem žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, mentálne postihnuté deti, rovnako aj deti a žiaci s intelektovým nadaním, žiaci s poruchami učenia. „Ak vychádzame z vyššie definovaného a zákonom stanoveného, núka sa nám otázka: Je diskrimináciou vytváranie optimálnych podmienok na rozvoj každého dieťaťa, ktoré disponuje vlastnou individualitou, jeho psychomotorického vývinu? Sú u nás diskriminované napríklad deti s intelektovým nadaním, s poruchami učenia, zmyslovými poruchami, zdravotne oslabené deti, ktoré sú vzdelávané v špeciálnych triedach, prípadne v špeciálnych školách,“ kladie si otázku riaditeľka Centra z regiónu, kde problém vznikol. Má na ňu aj jasnú odpoveď. „Som presvedčená, ako psychológ, ale aj dlhoročný odborník v oblasti školstva, že tento spôsob vzdelávania, vytváranie najvyhovujúcejších podmienok pre osobnostný rozvoj dieťaťa je optimálnym spôsobom vzdelávania a nie diskrimináciou.“ Diskrimináciu charakterizuje ako každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc. V tomto slova zmysle sa detí v škole v Šarišských Michaľanoch diskriminácia netýka.

Koncom januára školu v Šarišských Michaľanoch navštívili niektorí poslanci aj zástupcovia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity na čele so splnomocnencom Miroslavom Pollákom. Škole prisľúbili podporu a ponúkli návrh riešení. Podľa riaditeľky školy Márie Cvancigerovej sa hovorilo o vytvorení pracovnej skupiny, zatiaľ sa v tejto iniciatíve nič neudialo.

Zdroj: SITA