Vzdelávanie a výchova
Jazyková bariéra

Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie azyl a deťom Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje:
- výchova a vzdelávanie,
- ubytovanie a stravovanie
v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Zákon stanovuje možnosť organizovania základných a rozširujúcich kurzov štátneho jazyka pre deti cudzincov (a to aj inými právnickými alebo fyzickými osobami po získaní akreditácie).
Zákon tiež vkladá do rúk riaditeľov škôl právomoc zaradiť deti žiadateľov o azyl, azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, deti odídencov do príslušného ročníka podľa „úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka“, a to do troch mesiacov od začiatku konania o udelenie azylu alebo poskytnutie dočasného útočiska.
Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v utečeneckých táboroch, ktorých školská dochádzka je podľa tohto zákona povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.
Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku za finančnú úhradu. Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov, podľa predošlých ustanovení, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
Samotná edukácia detí utečencov môže byť ovplyvnená aj ďalšími okolnosťami vyplývajúcimi zo špecifickej situácie dieťaťa. Zopár z nich sa pokúsime identifikovať.
Učenie sa jazyka je proces dlhodobý. Nejde pritom len o zvládnutie základných komunikačných fráz, ale o používanie jazyka v takej miere, ktorá by umožnila lepšiu spoločenskú a kultúrnu integráciu, ktorá by umožnila poznať a pochopiť kultúru hostiteľskej krajiny, stala sa predpokladom školskej úspešnosti, ale aj celkovej integrácie.
Veľká časť žiadateľov o udelenie azylu na Slovensku v posledných rokoch pochádza z krajín, kde sa používa, alebo sa donedávna používala, ruština ako dorozumievací jazyk. Ide predovšetkým o utečencov pochádzajúcich z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj z Afganistanu, kde sa ruština stala dorozumievacím jazykom počas dvadsaťročnej ruskej okupácie. Utečenci, ktorí ovládajú ruštinu ako materinský alebo druhý jazyk, majú výraznú výhodu od počiatku svojho pobytu na Slovensku. Je to vďaka podobnosti slovenského a ruského jazyka (najmä v porovnaní s ďalšími frekventovanými jazykmi v utečeneckej komunite, napr. albánčina, farsi, urdu, či iné.). Zároveň si myslíme, že na tejto podobnosti možno stavať aj v prvej fáze pobytu utečencov na Slovensku, resp. v prvých týždňoch zaškoľovania detí utečencov v slovenských školách.
So znalosťami angličtiny, prípadne iných rozšírenejších svetových jazykov, je to u detí utečencov horšie. A pokiaľ na škole nie je učiteľ, ktorý ovláda napríklad jazyk urdu alebo vietnamčinu, zostáva nám len trpezlivá a sústavná komunikácia v slovenčine.
Migračný úrad poskytuje zadarmo hodiny slovenského jazyka vo všetkých svojich azylových zariadeniach (záchytných i pobytových táboroch a integračnom stredisku). Tie sú navštevované predovšetkým deťmi v rámci jazykovej prípravy na vstup do slovenskej základnej školy.
Nielen na kurzoch organizovaných v táboroch sa utečenci učia jazyk hostiteľskej krajiny. Nezastupiteľný význam má aj kontakt s okolím, s obyvateľmi obce, v obchodoch, reštaurácii, jednoducho v každodennej komunikácii v bežných spoločenských situáciách.
V špecifickej situácii sú preto žiadatelia o udelenie azylu ubytovaní v táboroch nachádzajúcich sa v obciach s prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom (Gabčíkovo, Rohovce a Opatovská Nová Ves). Je prirodzené, že časť jazykovej výbavy osvojenej v kontakte s domácim obyvateľstvom sú maďarské slová a frázy. Nie sú vzácne prípady, keď sa s niektorým z utečencov ťažko dorozumieť po slovensky, ale vcelku dobre po maďarsky. Tu však môže zohrávať svoju rolu i prípadný predošlý niekoľko mesačný pobyt v niektorom z utečeneckých táboroch v Maďarsku.
Vybrané z publikácie Sociálne vzťahy a problémy na školách.