Máme humanistické školstvo, no nároční v ňom nie sme, hovorí Miron Zelina

Napreduje naše školstvo správnym smerom?

„My stále tápeme a nevieme, aké školstvo vlastne chceme. Má byť centralizované alebo decentralizované? Má byť direktívne, prísne, alebo skôr povoľné, nedirektívne? Má byť orientované na žiaka alebo na učebnú látku? Má sa viac sústrediť na učenie pre prax, život, alebo sa má posilniť všeobecné vzdelanie či odborné? Má byť humanistické, pragmatické, všeobecné?“

Pre vás je ktoré zaujímavé?

„Napríklad Singapúrske školstvo je veľmi prísne, direktívne, zatiaľ čo Fínske je skôr nedirektívne, slobodnejšie, humánnejšie. A pritom oba systémy dosahujú v medzinárodných testoch PISA popredné umiestnenia.“

A ktoré by bolo ideálne?

„Ideálne by bolo mať humanistické školstvo a pritom aj náročné, kreatívne.“

Aké školstvo teda máme?

„Podľa mňa síce máme humanistické školstvo, ale nároční nie sme.“

Vy by ste preferovali ktorý systém?

„Som za humanistický prístup spojený s náročnosťou. Naši žiaci sú dosť vzdelaní, ale nerozvíjajú sa u nich najvyššie poznávacie schopnosti akými sú kritické myslenie a kreativita - v úlohách tohto typu naši zlyhávajú aj v medzinárodných meraniach."

Čo by ste zmenili?

„Posilnil a profesionalizoval by som výchovu, najmä charakteru, zvládania záťaži, sebariadenie.“

Od septembra sa mení obsah vzdelávania. Zvolil minister Draxler správnu cestu?

„Nie. Udialo sa to rýchlo a zle. V štátnom vzdelávacom programe sa navŕšili hodiny na pracovnú či hudobnú výchovu na úkor školského vzdelávacieho programu. To je to najhoršie čo sa mohlo stať."

Prečo?

„Lebo sme školám pri školskom vzdelávacom programe ubrali možnosť slobodnej voľby. Zmenu obsahu vzdelávania, kurikulárnu reformu, považujem za jeden z rozhodujúcich momentov zlepšenia nášho školstva. Žiaľ, doteraz sa obsahová reforma celkom neuskutočnila. Školský vzdelávací program mal najviac pomôcť uskutočniť predstavy škôl a učiteľov ako a čo vzdelávať v prospech žiakov, mal to byť priestor pre ich tvorivosť. Namiesto toho minister Draxler ukrajuje touto úpravou osnov školské vzdelávacie programy a ešte sa tým chváli“

Takže tu Draxler stúpil vedľa a urobil chybu?

„Presne tak. Ale to je aj chyba kurikulárnej rady, ktorá mu v tomto mala radiť. Dovolím si tvrdiť, že zavedenie prvouky, domácich prác - pracovného vyučovania - nezvýši záujem žiakov o remeselné odbory, ani nezlepší vzťah žiakov k týmto činnostiam.“

V čom sa teraz zle učí?

„Ministerstvo si myslí, že ak pridajú hodiny, deti sa viacej naučia. To tak nefunguje. Majú sa naučiť podstatné veci, v učebniciach má byť vydelené podstatné učivo, ďalej doplňujúce pre tých, ktorým chýbajú poznatky z nižších ročníkov alebo zo staršej učebnej látky a rozširujúce učivo pre nadaných žiakov.“

Ale veď také učebnice nemáme!

„Presne. Chýbajú v nich otázky na tvorivosť. Všetkých učia všetko a rovnako. Záver je taký, že aj po 20-tich rokoch môžeme znova konštatovať, že učivo je predimenzované.“

Sú učitelia a žiaci pre súčasnú vládu prioritou?

„Je to obrovská sila, kapitál, ale pre vládu prioritou nie sú. Každá vláda deklarovala, že školstvo je jej prioritou, ale napríklad finančné ocenenie práce ostalo stále rovno nízke, zahanbujúce prácu učiteľov.“

Nedávno ste robili výskum o medziľudských vzťahoch v učiteľských kolektívoch. Prečo sa tak zhoršili?

„Ťažko povedať, jednoduchá odpoveď by bola, že je to odraz celej spoločenskej atmosféry, v ktorej nie je ochota, pokora prijať názor druhého. Ľudia stratili vieru v ľudské hodnoty, klesla autorita učiteľa , toho dnes neuznáva rodič ani žiak. Ale čo je ešte horšie, učiteľ v mnohých veciach neuznáva ako autoritu ani sám seba, prestal bojovať za svoje práva. Rozbitý učiteľský kolektív má priamy dosah na horšie vzdelávacie a výchovné výsledky školy, významne ovplyvňuje kvalitu školy.“

Čiže chyba je aj v samotných učiteľoch?

„Určite, chýba im napríklad zdravé sebavedomie. Začína to však už tým, akí žiaci sú prijímaní na vysokoškolské učiteľské prípravky, ako sú vzdelávaní na vysokých školách...aké ocenenie zo strany spoločnosti sa dostáva učiteľom v praxi...Takí Fíni, na ktorých školský systém často a radi poukazujeme so sebavedomím problém nemajú. Ak učiteľ nebude sebavedomý, nebude profesionál a nevybuduje si autoritu.“

Dnes sa veľa hovorí o šikane v pedagogických zboroch. Stretávate sa s ňou?

Obracajú sa niektorí učitelia aj na mňa s tým, že sú šikanovaní vedením školy. Treba však rozlíšiť, čo je vyžadovanie povinnosti, disciplíny, čo je náročnosť a čo je šikana. Prieskumy mojich študentov na školách tiež upozorňujú na zvýšený výskyt šikany v pedagogických zboroch a upozorňujú na túto skutočnosť aj Nové odbory. Je to odraz nedôvery, zhoršenia vzťahov, liberalizácie disciplíny, čo nie je len problém škôl.

Pomohli by statusu učiteľa vyššie platy?

„Nie, to hovorím úplne zodpovedne. Môžeme učiteľa sebalepšie zaplatiť, ale ak on nebude na sebe pracovať, a nebude mať záujem učiť lepšie, vyššie platy atmosféru v školách nevyriešia.“ Vyššie platy by mali byť spojené s vyššou náročnosťou na učiteľa, jeho prácu, sebavzdelávanie...jeho ochotu a schopnosť doučovať, pomáhať slabším žiakom, viac spolupracovať s rodičmi detí“

Tvrdíte, že u nás neprebehla obsahová reforma, s výnimkou jazykov a informatiky.

„Áno je to tak. Predimenzovanosť učiva vedie k záťaži žiakov, učiteľov aj rodičov. Ale čo je najhoršie, neostáva čas na opakovanie, upevňovanie základného učiva ! A tak sa stáva, že žiak vie veľa podrobností z rozličných oblastí, ale nemá fixovaný poznatkový základ ! Nedostatok času na upevnenie základného učiva na ktorom sa rozvíjajú vyššie myšlienkové procesy, je jednou zo základných chýb nášho školstva.“

Ako sa to prejavuje v praxi?

Na vysokú školu prichádza maturant, ktorý nevie aké i sa píše v jednotnom a množnom čísle prídavných mien...Je vecou Štátneho pedagogického ústavu, kurikulárnej rady, Rady pre koncepciu školstva, metodických združení, aby sa vyčlenilo podstatné učivo v jednotlivých predmetoch a to upevňovalo. Naďalej učíme v prírodovede kuvika vrabčieho, učiteľka musí deťom vysvetľovať jeho tráviacu sústavu. Neuveriteľné. Bral by som to, ak by sa to učili o sliepke. V piatom ročníku sa na hudobnej výchove učia čo je to v hudbe agogika a terasová dynamika. Hrôza. V šiestom ročníku učíme cezmínu ostrolistú.... Lenže žiaden „predmetár“ /učiteľ odborného predmetu/ nechce nič zľaviť z obsahu jeho predmetu, naopak, všetko považuje za najdôležitejšie na svete a ešte chce pridať nové veci, ktoré sa objavujú. Predimenzovanie učiva má obrovské dôsledky.“

Aké?

„Učiteľ si vyberá z dvoch možností. Buď kašle na to, čo je v štátnom vzdelávacom programe a učí podľa svojho, alebo ho rešpektuje a potom je tak preťažený, že sa neurotizuje a neurotizuje aj žiakov.“

Čiže sa to nedá odučiť?

„Odučiť sa to dá, akoby „v behu“, hekticky, ale žiaci si z toho málo pamätajú a nedokážu rozlíšiť, čo je z naučeného podstatné, čo vedľajšie, nedávajú si poznatky do súvislosti, systému.“

Čo sa v školstvo dnes podceňuje?

„Podceňuje sa žiak ako osobnosť. Berieme ho skôr ako niekoho, kto sa má dobre naučiť učebnú látku, aby uspel v testoch, aby sa na neho dostali peniaze. Podceňuje sa učiteľ ako tvorca kvality školy, výchovy.“

A čo sa preceňuje?

„Byrokracia, vzdelávanie sa v zmysle zapamätania si a reprodukcie množstva učiva. Preceňujú sa formálne indikátory kvality na úkor procesuálnych indikátorov.“

Ministrom ste mali byť v istom období aj vy. No nestali ste sa ním

„Odpoveď je jednoduchá. Nechcel som isť do politiky a tam bola táto podmienka. Som toho názoru, že odborné veci by mali byť oddelené od politiky. Chcem zostať nezávislým človekom a to by sa v politike nedalo. Tá nezávislosť názorov je pre mňa väčšia hodnota ako byť posluhovačom niekoho, alebo ako strata seba samého.“.

Vidíte v školstve aj niečo dobré?

„Máme dosť dobrých, tvorivých učiteľov, ktorým záleží na žiakoch, na vzdelaní a výchove. Rovnako vnútorne verím, že sa viac prebudia rodičia a budú požadovať dobré vzdelanie a výchovu pre svoje deti. Vysokým pozitívom v školstve je jeho demokratický charakter s dodatkom, že demokracii sa ešte musíme dlho učiť. Pozitívom je výučba cudzích jazykov, výučba informatiky. Kladom je, že mnohé školy zlepšili svoj vzhľad a vybavenosť najmä cez peniaze Európskej únie."

A čo minister?

Ostáva veriť, že budeme mať aj osvieteného ministra školstva a vládu, ktorí pochopia, že vzdelanie je najlepšou investíciou do budúcnosti. Pomôžem si Einsteinom: Lebo „na to, aby človek poslušne kráčal nepotrebuje mozog, na to mu stačí miecha“ .

Zdroj: sme.sk

→ všetky správy