Mýtus o jednotkároch padol

Ak by sa vysoké školy riadili iba známkami, žiaci elitného bratislavského Gymnázia J. Hronca by mali problémy. A to aj napriek tomu, že v celonárodných testoch sa umiestnili v prvej dvadsiatke. „Potvrdilo sa, že sme prísni, ale
naučíme. Známka nie je relevantná, pretože každá škola hodnotí inak,“ upozorňuje riaditeľka školy Zuzana Munková. Vysoké školy to vidia rovnako. „Od stredoškolských výsledkov sme upustili, pretože známky neodrážali úroveň vedomostí,“ hovorí prorektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo. Mnohí jednotkári na prijímacích skúškach nezvládli ani jeden test, trojkári z výberových gymnázií zase pre zlé známky strácali body a napriek vynikajúcim výsledkom v testoch padali pod čiaru.

Papier znesie všetko. Priepastné rozdiely medzi známkou na vysvedčení a vedomosťami žiaka ilustruje aj príklad 26 žiakov zo súkromného bratislavského Gymnázia Mercury, ktorí platia za výučbu zhruba 1 700 eur ročne. Pedagógovia hodnotili ich výkony zo slovenčiny na hodinách prevažne jednotkami a dvojkami, v porovnaní so spomínanými rovesníkmi z Gymnázia J. Hronca dosiahli výrazne lepší prospechový priemer. Celonárodné testy zo
slovenského jazyka ich však zaradili na dno rebríčka gymnázií. „Ťažko povedať, tie testy nie sú dobre postavené. Veľakrát je to o tréme alebo šťastí, nie o vedomostiach,“ hovorí zriaďovateľka Helena Barnová.

Externé maturitné testy pripravuje a riadi Národný ústav certifikovaných meraní školstva. Rozdiely medzi výsledkom testu a známkou, ktorú mal žiak na polročnom vysvedčení z daného predmetu, hodnotil prvýkrát práve tento rok. „O zisteniach plánujeme informovať riaditeľov škôl a učiteľov, pričom budeme poukazovať na to, že rozdiel medzi týmito hodnoteniami by mal byť čo najmenší,“ hovorí riaditeľka ústavu Zuzana Kanovská. Ani veľké rozdiely medzi známkami a výsledkami maturít nebudú podľa nej spúšťačom pre školskú inšpekciu. „Najskôr nám pôjde o to, aby tieto zistenia učitelia chápali ako spätnú väzbu pre ich vlastné hodnotenie,“ vysvetľuje Kanovská.

Podobné rozdiely eviduje ústav aj v prípade testov deviatakov základných  škôl. Čaplovič chce napriek tomu zaviesť prospechový limit na gymnáziá. Študovať by na nich mali len žiaci s prospechom do 2,0 v ôsmom a deviatom ročníku. „Potom s tým známkovaním budeme musieť niečo urobiť, ale bola by to škoda, pretože naše výsledky ukazujú, že to robíme dobre,“ hovorí riaditeľka Munková, ktorá okrem gymnázia riadi aj základnú školu.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)