Niektoré školy sa vedeli prispôsobiť praxi

„U nás zistíte, ako fungujú kontakty s praxou,“ dodal. To však podľa Sotáka štátnych úradníkov príliš nezaujíma. „Ale malo by,“ dodal. Lebo od úrovne odborných stredných škôl závisí aj fungovanie firiem.

Školstvo na kolenách
Súkromná stredná odborná škola hutnícka v Podbrezovej nie je jediná stredná škola, ktorá sa dokázala prispôsobiť výrobnej praxi. Takou je napríklad aj Spoločná škola v Ivanke pri Dunaji, ktorá sa špecializuje na poľnohospodárstvo a ekonomické služby spojené s rozvojom vidieka, ale aj niektoré školy v Považskej Bystrici a v ďalších regiónoch. No, žiaľ, ide skôr o výnimky ako pravidlo. Lebo naše stredné odborné školstvo je na tom zle. „Posledných dvadsať rokov išla jeho úroveň a schopnosť prispôsobiť sa praxi dole vodou,“ tvrdí viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Štát podľa neho riadenie odborných stredných škôl nezvládol, a tak sa radšej zodpovednosti za ne vzdal. Škôl sa zbavil tým, že ich najprv „prevelil“ do jednotlivých rezortov a potom ich dal pod vyššie územné celky. Aj financovanie škôl má podľa Borgulu chyby. „Dlho platilo, že gymnázium dostalo na žiaka od štátu rovnaké peniaze ako napríklad strojnícka škola, ktorá však potrebuje oveľa drahšie vybavenie ako gymnázium,“ dodal Borgula.

Hutníci študujú zadarmo
V hutníckej odbornej škole v Podbrezovej, ktorej zriaďovateľom sú tamojšie železiarne, sa v minulosti učili aj krajčírky či automechanici. „My sme však potrebovali iné profesie. V súčasnosti škola pripravuje žiakov na pozíciu hutník – operátor, mechanik strojov a zariadení, mechanik – elektrotechnik a mechanik – mechatronik,“ informovala personálna riaditeľka a členka Predstavenstva Železiarní Podbrezová Mária Niklová. Unikátom školy, do ktorej chodí do 300 žiakov, je, že jej absolventom železiarne garantujú prácu. Žiaci chodia do fabriky na prax od druhého ročníka. Štvrtáci a piataci praxujú v prevádzkach, kde budú po skončení školy pracovať. Študenti dostávajú aj jednotné oblečenie – oblek a košeľu s kravatou. „Žiaci však majú aj ďalšie benefity. Hoci je škola súkromná, rodičia žiakov za ňu neplatia.

Študenti dostávajú aj motivačné štipendium a odmeny za odbornú prax a prospech. Takto môžu mesačne získať až do sto eur,“ hovorí Niklová. Ani to však nie je všetko. Žiaci v odbore informatika dostanú v prvom ročníku laptop, ktorý si už môžu nechať. Lepšie ako na iných školách sú na tom aj učitelia. „Okrem mzdy dostávajú veľkonočný a dovolenkový príspevok a prípadne aj vianočný plat,“ dodala Niklová. Školu z dvoch tretín financujú železiarne a len z jednej štát.

Psy, kone, ryby
O študentov nemá núdzu ani Spojená škola v Ivanke pri Dunaji. V súčasnosti ich tam študuje takmer 600. Riaditeľka školy Katarína Kubišová nám ukázala laboratóriá a učebne, videli sme, ako sa pripravujú žiaci – budúci chovatelia koní, ich tréneri či jazdci, kynológovia a rybári. „Škola sa udržala, lebo sme sa vždy dokázali prispôsobiť potrebám trhu práce,“ povedala Kubišová. Odbor rybárstva je toho dôkazom. V minulosti sa študenti na toto povolanie pripravovali len v Česku. No keďže rybárstvo má tradíciu aj u nás, škola na to zareagovala. „Uvažujeme aj o zriadení kombinovaného učebného odboru lesokrajinár a včelár,“ povedala riaditeľka.

Škola má zo všetkých stredných škôl na Slovensku pravdepodobne najviac akreditovaných odborných kurzov pre celoživotné vzdelávanie dospelých v oblasti farmárstva, chovu koní a jazdectva. Robí aj kurzy pre rybársku stráž a rybárskych hospodárov. V kynológii zasa kurzy kanisterapie. Škola má aj svoju hospodársku časť, čím si finančne pomáha a spolupracuje s desiatkami firiem a záujmovými združeniami i zväzmi. „Teší ma, že má toľko učebných odborov, ktoré pokrývajú takmer všetky oblasti podnikania na vidieku,“ povedal o škole minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (MostHíd). Škola tak zabraňuje vyľudňovaniu vidieka, pretože žiakov učí pracovať v poľnohospodárstve a rozvíja u nich vzťah k prírode a vidieku.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)