O remeselné odbory nie je žiadny záujem

Vedúci odboru školstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Karol Lacko neskrýval, že iba dúfa, že ich nebude ešte menej. Podľa jeho slov to síce nie je novinka, už v minulosti bojovali s nezáujmom o remeslá, hoci na trhu práce je málo odborníkov. „Chýbajú profesie v chemickom a strojárskom priemysle, ale už aj v stavebníctve a poľnohospodárstve. Deviataci však nejavia záujem a odborné školstvo sa ocitlo v kritickej situácii,“ konštatoval Lacko.

Spolu s riaditeľmi analyzovali situáciu a pripravili niekoľko východísk. Chcú však, aby samospráve pomohol pri ich riešení štát a rezortné ministerstvo. „Robíme racionalizáciu škôl už niekoľko rokov a napriek tomu školy pribúdajú, lebo stále vznikajú súkromné a cirkevné, ale počet žiakov klesá. Umelo zvyšujeme počet maturantov aj vysokoškolákov, ale remeslá zanikajú,“ povedal o situácii Lacko. V súčasnosti totiž boj o žiaka spôsobil, že na rôzne typy škôl sa dostávajú aj žiaci bez potrebných vedomostí. Podľa Lacka by mal žiak bojovať o dobrú školu.

Riaditelia: Musí nám pomôcť štát
Viacerí riaditelia odborných škôl sa zhodli v tom, že celkový model sa musí zmeniť a pomôcť im v tom musí rezortné ministerstvo. Páky ako motivačné štipendium, spolupráca s firmami a možnosť zamestnať sa v danom odbore školy nedokážu ovplyvniť. Napríklad riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Prešove Štefan Cmar poznamenal, že kedysi otvárali na škole 5 tried s učebnými odbormi, na budúci rok otvoria sotva dve. „Nedarí sa nám pritiahnuť žiakov a dôvod vidím v tom, že status remeselníka v zahraničí rastie, ale u nás klesá. Absolventi majú problém zamestnať sa. Legislatíva umožňuje, aby firmy poskytovali motivačné štipendiá pre budúcich remeselníkov a pritiahli si tak odbornú pracovnú silu, ale v praxi to nefunguje,“ konštatoval Cmar.

Krajčírka znie pomaly ako nadávka
Kedysi vyspelé odevníctvo v Prešovskom kraji tiež zaznamenalo útlm a ten sa prejavil aj v školstve. Absolventi tvrdia, že byť krajčírkou, či módnou návrhárkou je dnes vraj takmer nadávka. „Nezamestnajú vás nikde a keď, tak len za minimálnu mzdu, alebo na živnosť. Počas štúdia som bola nadšená, chodili sme na súťaže, vyhrávali ceny, tešila som sa, čo všetko o materiáloch a dizajne viem a potom prišlo hrozné sklamanie, keď som si hľadala prácu,“ povedala nám Monika Kapráľová. Dnes pracuje v obchode a ku stroju si sadá len vtedy, ak šije pre seba. Riaditeľ Strednej odbornej školy odevnej vo Svidníku Pavel Olejár to potvrdil. Záujem sa znižuje a možnosti pre uplatnenie absolventov tiež. Od septembra sa preto odevná škola premenuje na priemyselnú a paradoxne najväčší záujem žiakov je o grafiku. Riaditeľ Strednej odbornej školy v Bijacovciach Pavol Sedlák vidí východisko v tom, aby dostávali normatívy nie na žiaka, ale na triedu a tiež to, aby bola povinná školská dochádzka nie 16, ale 18 rokov.

Aké sú východiská? Riaditelia a odbor školstva PSK vypracovali niekoľko návrhov na zlepšenie situácie v strednomodbornom školstve. Chcú ich konzultovať s ministerstvom a predstavujú si ich takto:

• Zaviesť reguláciu rozmiestnenia deviatakov na stredné školy, teda koeficienty počtu žiakov na jednotlivé typy škôl
• Motivovať žiakov odborných škôl cez štipendiá a vreckové
• Zabezpečiť dostatok peňazí na vybavenie učební a dielní, ale aj odborných majstrov, ktoré v súčasnosti hromadne opúšťajú školy
• Systematicky spolupracovať s výrobnými podnikmi a firmami
• Zaviesť kreditný systém vzdelávania a aj finančné ohodnotenie majstrov odborného výcviku
• Chcú zrušiť normatívy na žiaka a zaviesť normatív na triedu, aby sa školy odborne vyprofilovali
• Zaviesť povinné prijímacie skúšky a testovanie deviatakov nebrať do úvahy.
• Nastaviť a dodržiavať prospechové kritériá pre štúdium na rôznych typoch škôl, napríklad pre gymnáziá prospech do 1,75 a zrušiť možnosť výberu z 2 škôl už v prvom kole skúšok
• Zaviesť vo väčšom rozsahu učebné odbory a posilniť status odborného učiteľa (ak)

Zdroj: SITA (Korzár)