Podľa väčšiny pedagógov sú vysokoškoláci dobre pripravení na prax

Tieto výsledky vyplývajú z reprezentatívneho prieskumu názorov pedagógov a absolventov vysokých škôl, ktorý v minulom roku realizovala Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) v spolupráci s agentúrou GfK. Hlavným cieľom prieskumov, ktoré podporila aj Agentúra pre podporu vedy a výskumu, bolo zmapovať postoje na kvalitu vysokých škôl.
      
"Viac ako 50 percent absolventov nikdy nepracovalo vo svojom vednom odbore, ktorý vyštudovali. To znamená, že menej ako 50 percent absolventov sa skutočne uplatní v profesii, ktoré sa rozhodli študovať na jednotlivých vysokých školách," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľ ARRA Michal Považan. Najlepšie uplatnenie v praxi majú podľa prieskumu technické vysoké školy, vedené Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave, horšie uplatnenie majú podľa Považana spoločenské a humanitné vysoké školy. Z hľadiska vedných odborov majú najväčšie problémy nájsť si prácu po skončení vysokej školy právnici.
      
Za najnáročnejšie z hľadiska intelektuálneho a časového považujú svoje štúdium absolventi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a STU v Bratislave. "Na opačnej strane skončila Ekonomická univerzita v Bratislave a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde omnoho menší počet študentov povedalo, že bolo to pre nich skutočne náročné," dodal Považan.
      
Skoro 91 percent študentov nebolo na žiadnom zahraničnom študijnom pobyte, 92 percent pedagógov však podľa prieskumu prikladá medzinárodnej spolupráci veľkú dôležitosť a intenzívne vnímajú fakt, že takéto pobyty zvyšujú úroveň študenta.  
      
Z názorov oslovených pedagógov vyplýva, že približne 84 percent z nich považuje kvalitu pripravenosti študentov, prichádzajúcich na VŠ, za horšiu ako pred desiatimi rokmi. Podľa Považana môže za tieto výsledky aj fakt, že dnes ide študovať na VŠ viac ako polovica populačného ročníka. "Pred desiatimi rokmi to bola slabá tretina, v roku 1990 možno desať percent," dodal.
      
Polovica pedagógov si myslí, že študentov je na VŠ primerane, 7 percent si myslí, že študentov je málo a 43 percent sa domnieva, že študentov je priveľa. "To znamená, že to všeobecné povedomie, že študentov je všade priveľa, celkovo neplatí," skonštatoval Považan. Podľa názorov pedagógov 9 percent študijných predmetov je v súčasnosti zbytočných a 72 percent je kľúčových. Prieskum sa zameriaval aj na lojalitu pedagógov k svojim vysokým školám a fakultám. Celkom 17 percent odpovedajúcich pedagógov uviedlo, že by svoju fakultu neodporučilo známym a priateľom.

Zdroj: TASR