Prečo Slovensko hlúpne

STRATENÉ ROKY
Jana má 26 rokov a len tento mesiac úspešne ukončí druhý ročník strednej školy v odbore kuchárka. Dôvod, pre ktorý sa k maturite dostane až tesne pred tridsiatkou, sa dá zjednodušene pomenovať nasledovne: lebo je Rómka. Jana pochádza zo západného Slovenska a celé detstvo strávila v štátnych výchovných zariadeniach pre deti, o ktoré sa rodičia nechcú alebo nedokážu postarať.

Po prvých minútach rozhovoru s ňou je jasné, že je to inteligentná mladá žena s veľmi dobrou slovnou zásobou. No úvodných deväť školských rokov navštevovala špeciálnu základnú školu (ZŠ) internátnu v Poľnom Kesove, ktorá sa zameriava na výchovu a vzdelávanie detí s ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia. „Vtedy som si príliš neuvedomovala, že je rozdiel medzi mnou a ostatnými spolužiakmi. Brala som to tak, že dôležité je, aby deti chodili do školy. A to som aj robila,“ hovorí Jana. Pre učiteľov bola miláčik triedy a o tom, že do „osobitnej“ nepatrí a má na viac, občas počúvala od ľudí mimo školy.

Vážnejšie sa otázkou vlastných schopností začala zaoberať až po ukončení dvojročného odborného učilišťa pre deti zo špeciálnych základných škôl. S výučným listom z tejto školy sa totiž nemohla hlásiť na vysokú školu. Po tom, ako musela opustiť brány detského domova, bývala v útulku pre ľudí bez domova v Želiezovciach a na živobytie si zarábala brigádami. V roku 2007 sa na radu kamarátok skontaktovala s ľuďmi okolo súkromnej spojenej školy a gymnázia v Kremnici, ktoré navštevujú prevažne rómske deti. Riaditeľ školy Ján Hero v tom čase otváral poldruharočný kurz, na ktorom mohli absolventi špeciálnych ZŠ dobrať učivo „normálnych“ škôl a vďaka tomu neskôr pokračovať v štúdiu v školách pre zdravú mládež. Jana kurz absolvovala a dnes je z nej stredoškoláčka.

Šanca študovať na univerzite je späť, roky v špeciálnej škole a odbornom učilišti, kam nepatrila, v nenávratne. Stratený čas je aj príčinou, pre ktorú budú dva roky do maturity pre Janu obzvlášť zložité. V jej veku už rodič ani štát nemá žiadnu povinnosť finančne jej pomáhať a denné štúdium na strednej škole veľa priestoru na zarábanie nedáva. Ako vidieť, téma tohto článku veselá nie je. Začať by sa preto mohol skôr touto otázkou: koľko z 25-tisíc žiakov s diagnózou mentálne postihnutie je dnes v špeciálnych materských školách, základných školách a odborných školách neprávom? Koľkým podobne ako Jane premárnený čas znižuje šancu na lepšiu budúcnosť?

KRAJINA HLÚPNE, SYSTÉM JE O.K.
Podozrenie, že časť žiakov špeciálnych základných škôl bola zaradená do tohto typu školy len z dôvodu farby ich pleti, vychádza z odhadov podielu rómskych detí na počte všetkých žiakov v špeciálnych školách. Podľa výskumu Rómskeho vzdelávacieho fondu v školskom roku 2008/2009 tvorili Rómovia približne 60 percent detí v špeciálnych základných školách. V prípade špeciálnych tried v bežných základných školách sa odhad pohybuje okolo 85 percent. Podiel Rómov na celej slovenskej populácii je pritom podľa prieskumov i všetkých odhadov nižší ako desať percent.

Podobné čísla priniesol aj štyri roky starý prieskum Metodicko-pedagogického centra v Prešove, vysoké zastúpenie Rómov medzi žiakmi s mentálnym alebo telesným postihnutím nespochybňuje ani ministerstvo školstva. Štátny tajomník rezortu Jaroslav Ivančo však tvrdí, že nemožno hovoriť o segregácii. „Nie sú závažné systémové chyby. Ide skôr o individuálne zlyhanie ľudí, ktorí posudzujú prechod z predškolského veku do prvého ročníka,“ vyhlásil na aprílovej konferencii organizovanej Nadáciou otvorenej spoločnosti (NOS). Reči o individuálnych zlyhaniach spochybňuje pohľad na oficiálne štatistiky. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) chodilo v roku 1993 do slovenských špeciálnych základných škôl a do špeciálnych tried viac ako 17-tisíc žiakov s diagnózou mentálne postihnutie, čo predstavovalo 2,4 percenta z počtu všetkých žiakov. O osem rokov neskôr sa ich počet blížil k 19 tisícom a v roku 2009 k 21 tisícom, čo už bolo 4,4 percenta všetkých žiakov základných škôl.

Ak pri tomto náraste, ktorý sotva možno vysvetliť individuálnym zlyhaním, ostal podiel Rómov na všetkých žiakoch špeciálnych škôl rovnaký, znamenalo by to, že celé mladšie ročníky Slovákov z neznámeho dôvodu „hlúpnu“. Pochybnosti o neexistencii systémových chýb vyslovujú aj psychológovia pri pohľade na mnohé rómske osady na východnom Slovensku, z ktorých takmer všetky deti chodia do špeciálnych škôl. „Z vedeckého hľadiska je nemožné, aby mali všetky mentálne postihnutie,“ hovorí Magdaléna Špotáková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Podľa nej je možné si predstaviť hypotetickú situáciu, keď by v jednej obci boli rodičmi detí len pokrvne príbuzné páry, napríklad brat a sestra či bratranec a sesternica z prvého kolena.

DVE DEDINY, DVA SVETY
Krajina v okolí Prešova chytí za srdce väčšinu milovníkov prírody. Prirovnaniu k raju bránia rómske osady, ktoré majú vzhľadom bližšie k chudobným kútom Afriky než k švajčiarskej panoráme. Platí to aj o Hermanovciach, v ktorých takmer tretinu z 1 580 obyvateľov tvoria Rómovia. Podľa zaradenia do škôl musia medzi sebou žiť hypotetickým spôsobom, ktorý opísala psychologička. Do špeciálnych tried miestnej základnej školy totiž chodí vyše sto rómskych detí. S „bielou“ majoritou sa vzdeláva len desať detí z osady.

Riaditeľ školy Dušan Miškuf plne dôveruje posudkom psychológa a špeciálnych pedagógov. „Jeden druhého si berú, v osade je rozšírený alkoholizmus,“ hovorí o príčinách masového mentálneho zaostávania detí z rómskej osady. Odborníkom, ktorí by neverili, vraj rád ukáže výsledky psychologických testov. Záhadou ostáva, ako je možné, že incestu a alkoholu neholdujú Rómovia len v štyri kilometre vzdialených Jarovniciach. Z necelej tisícky žiakov jarovnickej 1. ZŠ sú takmer všetci Rómovia. Do špeciálnych tried chodí len 150 z nich. Teda presne opačný pomer ako v susedných Hermanovciach. No riaditeľ školy Jozef Bugna hovorí, že každodenná prax má ďaleko od ideálu. „V každom ročníku sú štyri triedy. V dvoch z nich sa dá niečo naučiť, pri zvyšných hovoríme, že ideme vydržať,“ vysvetľuje J. Bugna. Päsťou rozbitá tabuľa v jednej z tried počas návštevy TRENDU potvrdzuje jeho slová.

Hoci sa v Jarovniciach snažia rómskym rodičom vysvetliť, prečo má zmysel klásť na ich deti v škole vyššie nároky ako v špeciálnej škole, na strednú pokračujú z vyše stovky deviatakov najviac traja-štyria. Takmer polovica žiakov jarovnickej 1. ZŠ aspoň raz opakuje ročník, takže v deviatke majú povinnú školskú dochádzku splnenú.

40-ROČNÝ PROBLÉM
Vysvetlení toho, ako je možné, že v jednej obci väčšina rómskych detí chodí do školy pre žiakov s mentálnym postihnutím a v prvej dedine za kopcom je to presne naopak, sa núka viacero. „O tom, že rómske deti v psychologických testoch vychádzajú neúmerne často ľahko mentálne postihnuté a že chyba je možno aj v diagnostike, sa vie už od 70. rokov,“ hovorí M. Špotáková z výskumného ústavu detskej psychológie.

Cesta dieťaťa do špeciálnej školy vedie cez test školskej zrelosti, v ktorom, ak neuspeje, môže byť zaradené do nultého ročníka základnej školy. V prípade, že aj počas alebo po nultom ročníku dieťa výraznejšie zaostáva za spolužiakmi, škola rodičovi odporučí, aby schopnosti a inteligenciu žiaka otestovala psychologička. Testovacie batérie, ktoré sa na Slovensku používajú, nie vždy zohľadňujú prostredie, v ktorom dieťa vyrastalo. Prejavuje sa to najmä pri neverbálnych testoch, pri ktorých rómske deti strácajú body, ak je na obrázku predmet, ktorý zo života nepoznajú. Napríklad na obrázku vane si ťažko všimnú, že jej chýba odtok, ak vaňu v chatrči nemajú.

Čierno biele kontúry fotoaparátu niektoré rómske deti zase považujú za traktor, ktorý videli častejšie ako zrkadlovku. Nedostatočná znalosť slovenčiny sa tiež podpisuje na zaostávaní rómskych detí v testoch či neskôr na školskom prospechu. Riešením by podľa M. Špotákovej boli kultúrne relevantné testy zohľadňujúce prostredie, v ktorom dieťa žije. Druhou možnosťou sú testy, pri ktorých nebudú kultúrne a sociálne podmienky mať žiadny vplyv na výsledok testu. Podľa M. Špotákovej tiež záleží na tom, ako psychológ výsledky inteligenčného testu zhodnotí. „Či len napíše, koľko bodov dieťa dosiahlo, alebo testovanie okomentuje, upozorní na hraničné výsledky (za hranicu mentálneho postihnutia sa považuje IQ 69, pozn. TREND), keď by bolo chybou zaradiť školáka medzi deti s ťažkou mentálnou retardáciou,“ tvrdí psychologička.

V SÚLADE SO ZÁKONOM
Psychológ a škola zaradenie alebo preradenie do špeciálnej školy môžu len odporučiť. Súhlas naň musí dať rodič. No ešte donedávna boli rodičia štátom motivovaní, aby o preradenie požiadali. Do januára 2009 napríklad ministerstvo práce poskytovalo štipendiá deťom z rodín v hmotnej núdzi, pričom výška príspevku sa odvodzovala aj od priemerného prospechu. Byť jednotkárom v špeciálnej škole je pochopiteľne ľahšie a niektorí rodičia takto aj uvažovali. V súčasnosti už príspevok v núdzi nemá charakter motivačného štipendia.

Lenže ľahko mentálne postihnutí žiaci sa oplatia aj školám. Ročný normatív na žiakov v špeciálnych triedach (1 684 eur), v ktorých sú aj žiaci s poruchami správania či pozornosti, je takmer dvojnásobok normatívu „normálnych“ žiakov. Viac peňazí na hlavu dostávajú aj riaditelia špeciálnych škôl. Má to svoju logiku. Ak je dieťa naozaj mentálne alebo telesne postihnuté, práca s ním je náročnejšia a treba ju zaplatiť. Otázne je, koľkí z nich do špeciálnych tried naozaj patria a či by pre ich život nebolo prospešnejšie vzdelávanie so šikovnejšou majoritou.     „Hovoríme tomu zóna najbližšieho vývinu. To, čím vývin dieťaťa môžeme posunúť ďalej, je len o malý kus nad tým, čo už samo vie.

Ak ideme v porovnaní s tým, na čo má, s požiadavkami nižšie, tak ho nerozvíjame,“ vysvetľuje M. Špotáková. O tom, do akej miery si uvedomujú rodičia závažnosť rozhodnutia umiestniť dieťa v špeciálnej škole, dobre vypovedajú výsledky minuloročnej kontroly Štátnej školskej inšpekcie v 40 špeciálnych základných školách. Podľa nej 30 percent zákonných zástupcov žiaka nereagovalo alebo nespolupracovalo s vedením školy pri preradení dieťaťa do špeciálnej školy. Inšpektori tiež zistili, že niekde sa robilo psychologické vyšetrenie až po prijatí do špeciálnej školy a presvedčení neboli ani o tom, že škola rodičom poskytla dostatočné informácie. No v prevažnej väčšine škôl boli žiaci do prvého ročníka špeciálnych škôl prijatí v „súlade so všeobecnými záväznými právnymi a rezortnými predpismi“, tvrdí inšpekcia v správe.

NÁVRHY NA STOLE
Aj keď ministerstvo žiadne systémové chyby nepripúšťa, je otvorené diskusii o zmenách. Rezortu školstva šéfuje ekonóm a dobre vie, že s každým rómskym dieťaťom, ktoré má schopnosti, no nie možnosť vyštudovať strednú školu, sa spoločnosť do budúcnosti oberá o tisíce eur. Svetová banka prednedávnom vydala štúdie, v ktorých odborníci zo štyroch krajín (Bulharsko, Česko, Rumunsko, Srbsko) odhadli ekonomické straty z vylúčenia Rómov v týchto štátoch na 7,7 miliardy eur. Bývalý zástupca Svetovej banky na Slovensku, poslanec Anton Marcinčin, pred dvomi rokmi vypočítal, že ak by podiel rómskych detí a nerómskych detí v špeciálnych školách zodpovedal štruktúre slovenskej populácie, štát by vďaka tomu v roku 2008 ušetril 23 miliónov eur.

Medzi opatreniami, ktoré na konferencii NOS predstavila poradkyňa štátneho tajomníka ministerstva školstva Zuzana Zimenová, je návrh, aby žiaci prvého ročníka s ľahkým mentálnym postihnutím boli povinne po dvoch rokoch rediagnostikovaní a prípadne preradení do bežnej základnej školy. Absolventi špeciálnych škôl by nemuseli doháňať zameškané v trojročnom kurze, ale postačí, keď absolvujú test jednotný pre všetky deti končiace základnú školu. Nulté ročníky by mali byť viac zamerané na zvýšenie školskej pripravenosti a nemali by sa započítavať do povinnej desaťročnej školskej dochádzky.

Minister školstva Eugen Jurzyca má na stole aj návrh na zmenu normatívneho financovania z dielne skupiny občianskych združení Za rovnosť vo vzdelávaní. Navrhujú postupné zvýšenie dotácie na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia do roku 2013 na 1,5-násobok bežného normatívu na žiaka. Škola by bola zároveň povinná na každých 30 takýchto žiakov zamestnať aspoň jedného asistenta učiteľa. „Školám by sa vytvoril priestor na kvalitnejšie vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a nedostatok finančných prostriedkov by viac neriešiť nadmerným vytváraním špeciálnych tried,“ myslí si jedna zo spolu autoriek návrhu a šéfka slovenskej pobočky organizácie Člověk v tísni Miroslava Hapalová.

Z. Zimenová pripustila aj revíziu používaných testovacích batérií. Nejednotnosť vládne v otázke zavedenia povinnosti zapísať dieťa do posledného ročníka materskej školy. Takáto forma „prípravy“ na vzdelávanie v základnej škole by mohla u rómskych detí znížiť vplyv ich sociálnej zaostalosti na školský prospech. Výskum Jany Tomatovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť z roku 2004 ukázal, že rómske deti nie sú testované na špeciálne poruchy učenia. Podľa nej sa rómske deti v dedinských lokalitách neraz zaraďujú do škôl podľa toho, aká škola je v danom mieste k „dispozícii“.

ŠTVORKÁR LEPŠÍ JEDNOTKÁRA
Poradkyňa štátneho tajomníka na konferencii oznámila, že povinná materská škola – jeden z bodov vládneho programu, sa realizovať nebude. Dôvod? Nedostatok financií a škody, ktoré by návrhom utrpeli súkromné materské centrá. Tlačové oddelenie rezortu školstva však TRENDU odpísalo, že návrh síce vypadol z Národného programu reforiem, ale ministerstvo má ambíciu sľub vlády dodržať. M. Hapalová hovorí, že lepší ako povinný posledný ročník materskej školy je návrh, aby ju deti zo sociálne znevýhodneného prostredia mohli navštevovať celú bezplatne. Do škôlok dnes obce prednostne a celkom oprávnene umiestňujú najmä deti zamestnaných rodičov. Ak sa však aj nájde miesto pre rómske dieťa, pre jeho rodičov predstavuje škôlka zvýšené finančné náklady. Preto dieťa do škôlky neprihlásia.

Kedy a ktorým riešeniam dá minister zelenú, ešte nie je známe. Podľa M. Špotákovej sa problém nadmerného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl netýka len psychologických testov a financovania, ale aj nastavenia školského systému. V ňom je dnes ešte stále prvoradým cieľom dobrý prospech. A ten triede často „kazia“ hluční a rodičmi neraz zanedbávaní rómski žiaci. Jedna zo škôl v Revúckom okrese vo svojom vzdelávacom programe Rómov priamo označila ako hlavného vinníka zlých výchovnovzdelávacích výsledkov školy. Situáciu na Gemeri, podobne ako v iných slovenských školách, vyriešili otvorením nových špeciálnych tried. „Vnímame to pozitívne, pretože sa nám znížil počet neprospievajúcich detí,“ uvádza sa v dokumente. Presvedčiť majoritné obyvateľstvo, že štvorkár na základnej škole s perspektívou pokračovania v štúdiu na strednej škole môže byť raz pre spoločnosť užitočnejší ako jednotkár na špeciálke, nebude ľahké. Ak sa to politikom nepodarí, všetky rómske deti raz možno budú neprávom pre väčšinovú populáciu jednoducho „tí retardovaní“.

Zdroj: SITA (Trend)