Pri práci s integrovanými žiakmi chýba individuálny prístup.

Na podmienky žiakov napríklad s vývinovými poruchami učenia, so zdravotným znevýhodnením či autizmom sa inšpektori pozreli v 38 základných školách.
Slabou stránkou vzdelávania takýchto žiakov u nás je slabé rešpektovanie ich výchovno-vzdelávacích potrieb a ich individuálneho tempa vzdelávania, upozorňujú inšpektori. Na hodinách podľa nich prevládajú tradičné metódy práce a učitelia zriedkavo poznajú a využívajú špeciálnopedagogické metódy.
Školská inšpekcia zistenia svojich kontrol za minulý školský rok zhrnula v Správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR v školskom roku 2012/2013. Tento materiál na vládu predkladá ministerstvo školstva. Pri integrácii žiakov skontrolovali 38 škôl so 14 915 žiakmi. Sedem percent zo žiakov sa vzdelávalo formou školskej integrácie. Najviac z nich, 54 %, malo vývinové poruchy učenia.
Špeciálnopedagogickú starostlivosť poskytovali vo viac ako polovici škôl školskí špeciálni pedagógovia, v polovici škôl pomáhali i výchovní poradcovia. Školskí psychológovia pôsobili v necelej štvrtine škôl. Asistenti učiteľa, ktorí pomáhajú pri špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrebách, pôsobili na približne 40 % škôl.
Časť škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami upravila prostredie a podmienky. V takmer 40 % škôl zabezpečili bezbariérové prostredie, miestnosti na individuálnu a skupinovú prácu mali v približne 55 % škôl. Takmer všetky školy volili vhodné umiestnenie integrovaných žiakov v triede vzhľadom na zdravotné znevýhodnenie, väčšinou v prvých laviciach so spolužiakmi, ktorí sú ochotní poskytnúť im
Vybavenie jednotlivých škôl špeciálnymi učebnými pomôckami bolo na školách rozdielne, konštatuje inšpekcia. Pre žiakov so zdravotným znevýhodnením používalo 45 % škôl bežné učebné pomôcky. Špeciálne učebnice, učebné texty či pracovné zošity žiakov s vývinovými poruchami učenia a žiakov so zrakovým postihnutím mali v 34 % škôl, pre žiakov s mentálnym postihnutím v 24 %. “Temer vo všetkých školách si pedagógovia sami pripravovali materiály na individuálnu prácu a názorné pomôcky,” uvádzajú školskí inšpektori vo svojej správe. Špeciálne učebné pomôcky boli k dispozícii v 82 % škôl, na vyučovaní sa však podľa nich využívali málo. Žiaci s postihnutím mali väčšinou vlastné.
Inšpektori sa pozreli aj na priebeh hodín, kde učitelia pracovali s integrovanými žiakmi. Vyučovacie hodiny boli podľa nich väčšinou organizačne dobre pripravené, menej však vo vzťahu k integrovaným žiakom. “Prevažovalo klasické vyučovanie, samostatná práca integrovaných žiakov, ojedinele práca vo dvojici, nie vždy efektívna,” konštatuje inšpekcia. Učitelia podľa inšpektorov zapájali integrovaných žiakov do riešenia rovnakých úloh ako ostatných. “Prevládali tradičné metódy práce, výklad nového učiva s aktivitou na strane učiteľov a pasívnym prijímaním hotových poznatkov žiakmi. Zriedkavo poznali a využili učitelia špeciálnopedagogické metódy, viac na prvom stupni,” uvádza sa v správe inšpekcie. Za slabú stránku vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s intelektovým nadaním označili inšpektori to, že na väčšine hodín sa v nízkej miere rešpektovali ich špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, individuálne tempo a málo sa diferencovali zadávané úlohy. “Pochopenie zadaných úloh a inštrukcií, ako aj správnosť vykonania pridelených úloh overovala len časť učiteľov. Záverečná spätná väzba zväčša absentovala, vyučujúci ju nestihli realizovať,” dodáva inšpekcia. Inšpektori ale ocenili pozitívny postoj učiteľov a spolužiakov k integrovaným žiakom. “Prejavy tolerancie a empatie spoluvytvárali a podporovali na väčšine vyučovacích hodín priaznivú pracovnú atmosféru,” zhodnotila inšpekcia.

Zdroj: SITA