Prvky biblioterapie na vyučovaní

Biblioterapiu môžeme charakterizovať ako zámerné, systematické a cieľavedomé liečebno-výchovné pôsobenie využívajúce rôzne formy práce s literárnym textom a originálnej tvorby. Biblioterapia je viac-menej dlhodobý proces prechádzajúci určitými fázami, ktorý speje k vopred stanovenému cieľu. Terapeut si stanoví konečný cieľ a čiastkové ciele (na každé stretnutie terapie), podľa ktorých vyberá techniky pre biblioterapeutický program.

Aj keď je biblioterapia dlhodobý proces, ktorý vyžaduje skúseného terapeuta, techniky biblioterapie je možné integrovať do hodín takmer všetkých školských predmetov.

Biblioterapia ako metóda komunikatívneho charakteru má podnecujúci vplyv na verbálny prejav žiakov, slúži ako interakčný činiteľ, stimulátor emocionálneho, etického a sociálneho vývinu, umožňuje žiakovi prejaviť sa, tvoriť, podporuje rozvoj osobnosti, rozvíja sebavedomie (Majzlanová, 2006). Biblioterapeutické techniky žiakom poskytujú pocit uvoľnenia, kolektívny zážitok úspešnosti, podnecujú ich záujem o učivo a ďalšie činnosti.

Techniky biblioterapie môžu byť v škole úspešne využívané na:

• rozvoj zdravého sebavedomia, sebarealizácie, na poskytnutie zážitku úspešnosti,
• rozvoj komunikácie, pozitívnych vzťahov, spoluúčasti, spolupatričnosti skupiny, spolupráce,
• rozvoj pozornosti, pamäti, myslenia, tvorivosti a predstavivosti, verbálnych schopností,
• rozvoj grafomotorických schopností, vizuálnej a sluchovej diskriminácie, rytmickej produkcie, priestorovej orientácie, zautomatizovanie procesu správneho spôsobu čítania a písania,
• rozvoj schopnosti náhľadu na svoju situáciu, hodnoty, problémy,
• vzbudenie či prehĺbenie záujmov, na rozvíjanie pozitívneho vzťahu k učeniu a upevňovaniu znalostí, na opakovanie učiva,
• odpútanie od problémov, na odreagovanie napätia na zlepšenie nálady,
• prevenciu aj korekciu porúch učenia či porúch správania.

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.