Radšej hneď ako zajtra (zápis do školy)

Nič sa nedá robiť, učiť sa musíme. Mali by sme to však robiť pre seba, nie preto, že si to želá mamička, otecko alebo pani učiteľka. Malé dieťa treba motivovať, aby sme nezvádzali doma neustály súboj nad úlohami. „Príprava do školy je pre deti základom budúcej úspešnosti v živote. Keď sa váš potomok naučí systematicky sa pripravovať a premýšľať, čo musí urobiť najprv a čo neskôr, keď sa naučí rozlišovať, čo je dôležité a čo menej, a zvykne si vytvárať plán a dopredu voliť prostriedky, ktoré bude potrebovať na jeho uskutočnenie, potom si v živote lepšie poradí s kdejakou nepríjemnou situáciou," hovorí špeciálna pedagogička Mgr. Denisa Červinková. Preto nečakajte, až dieťa začne chodiť do školy, ale s prípravou začnite ešte v škôlke, a to pekne v malých dávkach. Môže zametať, utierať riady, vyberať riady z umývačky, vysávať, pripraviť si oblečenie na kôpku alebo si samo zabaliť do batôžka veci, ktoré potrebuje na cestu k babičke. V živote sa potom nestratí a ľahšie si bude hľadať svoje miesto.

KEDY JE POTREBNÝ ODKLAD?
  
Školský rok sa už začal, takže pokiaľ ste už v prvej triede, nedá sa nič robiť (i keď existuje dodatočná možnosť vrátenia sa do škôlky). Ak však máte doma syna alebo dcérku, ktorí sa narodili napríklad v júli alebo auguste, zo zákona ich v januári čaká povinnosť ísť na zápis do školy. Až potom je potrebné požiadať o odklad školskej dochádzky, pokiaľje dieťa sociálne nezrelé alebo má nejaký iný problém, ktorý by ho mohol brzdiť. „Karolínka sa narodila síce v máji, ale predčasne, takže odmalička bola dosť drobná, začala neskôr hovoriť a vôbec bola vo všetkom pomalšia. Nie som zástancom zbytočných odkladov, ale,u nej sme radšej absolvovali vyšetrenie školskej zrelosti. Psychologička nám ho potom odporučila," rozpráva Ivana (32). Kedy teda uvažovať o tomto teste?

Podľa psychologičky Terezy Beníškovej kedykoľvek, keď si nie ste istí, či je vaše dieťa zrelé do školy. Toto vyšetrenie prebieha v pedagogicko-psychologickej poradni alebo v špeciálnom pedagogickom centre. Je užitočné i vtedy, keď len váhate a pochybujete, či ratolesť ešte nechať v škôlke alebo nie. „Pracovníci v poradni vidia dieťa inak ako vy, v inom uhle, majú lepší odhad a k dispozícii aj rôzne testy, vďaka ktorým môžu porovnať, ako je na tom vzhľadom k ostatným rovnako starým deťom. Psychológ vám môže aj ukázať, čo by bolo vhodné s potomkom robiť, precvičovať a akým spôsobom s ním pracovať," hovorí Mgr. Beníšková. V súčasnosti má temer štvrtina detí nastupujúcich do prvej triedy za sebou odklad, to znamená, že idú do školy o rok neskoršie, ako by mali podľa kalendárneho veku. Začiatok školskej dochádzky sa môže odložiť len raz. Odklad nedávate vy ako rodičia, ale udeľuje ho riaditeľ školy na základe dvoch odporúčaní - školského poradenského zariadenia a pediatra. Obe sú nevyhnutné a musia vyznieť pre odklad, inak ho nedostanete. Pokiaľ si ho prajete len vy, aby ste dieťaťu „predĺžili" detstvo, je možné, že nepochodíte. Na druhej strane vás nikto nemôže nútiť do odkladu. Chcete dať dieťa za každú cenu do školy? Je dobré zamyslieť sa nad odporúčaniami, pretože ak sa pokazí začiatok školskej dochádzky, zle sa to neskôr napráva. Mať odklad nie je žiadna hanba!

DOMÁCA PRÍPRAVA JE ZÁKLAD

Učenie nemusí byť mučenie, i keď sa to mnohým rodičom nezdá. „Hneď na začiatku prvej triedy sme nastolili určité pravidlá. Namaľovala som piktogramy s obrázkami, ktoré Kubovi hovoria, čo má urobiť, stanovili sme pevný čas, kedy sa pripravuje a kedy sa môže hrať. Zatiaľ to funguje," vraví Erika (36). Podľa slov špeciálnej pedagogičky Denisy Červinkovej napíšte si všetky pravidlá, ktoré si doma vytvoríte v súvislosti s učením, a pripevnite trebárs na chladničku. Denný režim, do ktorého patria povinnosti, pravidelná doba venovaná príprave na školu i spoločne trávený voľný čas (stolné hry, šport, prechádzky, kino...) a, samozrejme, rodič, ktorý je príkladom. Ako teda máte postupovať?
  
Deti veľmi rady napodobňujú, preto dbajte o to, aby to, na čom záleží, mali od koho odpozerať. Nie ste práve dochvíľna? Nájdite teda doma niekoho, kto má túto vlastnosť. Upozornite potom svoje dieťa, že je praktická a značne uľahčuje orientáciu v živote
  
Snažte sa veci robiť spolu, sadnite si za stôl a naplánujte, aké zmeny denného režimu a domácich povinností musia nastať. Keď ratolesť chodila do škôlky, určite to fungovalo inak, v škole to už nemusí platiť. Zmena sa dotkne všetkých, nielen dieťaťa, všetci budete musieť urobiť nejaký ústupok, napríklad sa i niečoho vzdať. Najmä ak máte viac potomkov, ktorí chodia do krúžkov. Nezvyšujte v nich pocit stresu zo zlyhania, netlačte prváčika hneď do piatich záujmov.
  
Čo poviete, to sa musí dodržať. Je potrebné rozlišovať, ako vaše zlatíčko reaguje na úľavy a nátlak. Dieťa by nemalo neustále počítať s vaším ochranárskym postojom. Keď poviete, že teraz sa bude robiť úloha, tak na tom trvajte. Až potom dovoľte, aby sa zahralo na počítači, s autíčkami alebo išlo von zahrať si futbal. Nesmiete sa stať terčom vydierania. Potom vás čaká jediné - budete to vy, kto bude za ratolesť robiť úlohy, kontrolovať aktovku a strúhať ceruzky, a keď niečo vynecháte, dieťa v škole úprimne povie: „Mamička zabudla." Lenže tak to nemá byť!
  
Stanovte si hodinu, kedy budete pracovať. Skúste svojmu školáčikovi najprv navrhnúť, aby si sám určil čas, kedy chce robiť úlohy. Keď hodinu a miesto navrhnete vy, snažte sa, aby ste ho nejako motivovali. Úlohy nikdy neodsúvajte. Kamarátky si pozvite na neskôr a aj zumbu si presuňte na inokedy.
  
STANOVTE SI HRANICE:

Deti čas od času skúšajú, kam až môžu zájsť. Dieťa však musí mať medze, ak sú povolené, je nepríjemné k okoliu, má problémy s kamarátmi a neskôr s kolegami. Máte predsa zodpovednosť voči sebe, nenechajte sa vydierať!
  
Ako hovorí Mgr. Denisa Červinková, platí tu jedno: dôsledná láskavosť. So staršou ratolesťou môžete pravidlá stanovovať spoločne, ale vždy ako rodič musíte trvať na ich dodržiavaní. Kontrolu však smerujte pozitívne, rozmyslite si, čo je dôležité a trvajte na tom. Urobí dieťa niečo správne? Poriadne ho pochváľte. Pre niektorých rodičov to nie je ľahké, váš potomok to však potrebuje.
  
Naučte sa zľavovať zo svojich nárokov. Nemôžete chcieť od šesťročného drobca, aby všetko vedel hneď v prvých týždňoch školy. Niektorí jedinci síce zvládajú všetko sami bez pripomienok a dobre, ale tých nie je veľa. Ostatných treba podporovať. Nebuďte príliš nároční a majte trpezlivosť. Vynaložené úsilie sa vám celkom iste vráti.
  
Nezdá sa to, ale je to tak. Nerobte tri veci naraz, neumývajte podlahu, nevarte a nepíšte úlohu s dieťaťom. Po prvé mu zababrete zošit, po druhé budete v strese, takže sa len rozčúlite a ono narobí zbytočné chyby. Dôležitá je vľúdnosť a trpezlivosť. Nejde to? Uberte povinnosti, krúžky, zmeňte zamestnanie, požiadajte o pomoc starú mamu, svokru, kamarátku...
  
Je dobré vytvoriť si denný plán a určiť priority, nebudete ľutovať. Keď ho máte, potom stačí len gesto a dieťa vie, čo by malo urobiť. Najprv úlohy, potom čítanie, potom televízia alebo čokoľvek iné.
  
Pravidelnosť a kontrola. Učenie raz do týždňa alebo nárazovo dva dni naplno a potom nič - to nie je dobrá cesta. Dôležité je pracovať s potomkom každý deň, hoci nie veľmi dlho. Tak isto ho i kontrolujte - malý prváčik to ešte potrebuje. „Máš všetko v aktovke?" „Máš ostrúhané ceruzky?" V škôlke stačilo upratať si hračky, teraz to už nie je také jednoduché.
  
Ratolesť potrebuje svoj pracovný kútik. Písať úlohy v kuchyni by nemala. Jasne oddelené miesto na hranie, učenie a prípravu do školy je nevyhnutnosťou. Ani učiť sa v obývačke, kde je zapnutý televízor s nejakým športovým prenosom, na ktorý sa pozerá otecko a pri ktorom hrozne kričí. Rozptyľovanie vôbec nie je vhodné.
  
Môžete skúsiť čokoľvek, napríklad povedať, že je lepšie venovať škole každý deň polhodinu, ako celý víkend doháňať resty. Alebo že je dobré urobiť si úlohy skôr, pretože potom môže ísť von s kamarátmi a byť tam dlhšie. Snažte sa aj naladiť na rovnakú vlnu, niektoré dieťa je pomalšie, iné, naopak, rýchlejšie. Netrápte ho, keď mu to jednoducho trvá o niečo dlhšie - nerobí to predsa naschvál.

KOĽKO ČASU VENOVAŤ ÚLOHÁM?

„S Dávidkom sa učíme asi dvadsať minút denne, vlastne to ešte nie je žiadna veľká príprava, ale prejdeme si to, čo robili v škole, prípadne dokončíme to, čo nestihli," vraví Dana (39). Podľa psychologičky T. Beníškovej by úlohy v prvej triede nemali zabrať denne viac než asi dvadsať minút až pol hodiny. Neskôr k tomu pripočítajte čas na pravidelné čítanie. Pripravovať sa hodinu až dve do školy s prváčikom nie je normálne a vy by ste sa nad tým mali zamyslieť. Neodbieha stále niekam? Alebo vy? Neskúša, koľko toho vydržíte? Mali by ste vždy dozerať na. to, či ratolesť skutočne robí úlohu a nie byť v kuchyni, zatiaľ čo ona sa v izbičke hrá s legom. Ak máte pocit, že domáca príprava trvá vážne veľmi dlho a nemá žiaduci efekt, je vhodné, aby ste navštívili pedagogicko-psychologickú poradňu, kde vám pomôžu zistiť, či sa potomok učí efektívne a čo by sa prípadne dalo robiť inak. Niekedy stačí zmeniť maličkosť a hneď sú na svete výsledky. Chce to všetko veľa odvahy a rodičovského sebazaprenia, ale v každom prípade to stojí za to!

Zdroj: SITA