Riaditelia vidia testy inak ako Jurzyca

Za objektívne pokladá výsledky aj Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý ich zverejnil na svojej webstránke. Riaditelia škôl však majú iný názor – veľa totiž záleží na žiakoch a okolnostiach. Takzvané Testovanie 9, na ktorom sa zúčastnilo vyše 45– tisíc deviatakov z celého Slovenska, skúmalo ich vedomosti zo slovenčiny a matematiky. Výsledky podľa krajov, okresov či vyučovacích jazykov sú prístupné na internetovej stránke www.nucem.sk, kde je aj porovnanie za posledné tri roky. Umiestnenie školy vyjadruje percentil – percento škôl, ktoré dosiahli horšie výsledky. Čím vyšší percentil, tým lepšie výsledky mali žiaci tejto školy v testovaní z daných predmetov.

Podľa Jurzycu je testovanie možnosťou, ako si rodičia žiakov môžu porovnať kvalitu škôl. Tohto roku im v tom pomôže aj nový údaj, ktorý vyjadruje rozdiel oproti národnému priemeru. „Rodičia si tak ľahko môžu zistiť, či sa škola strednodobo alebo dlhodobo vzďaľuje od priemeru dolu alebo hore,“ tvrdí minister. Ústav meraní vzdelávania považuje výsledky testovania za najlepšie údaje o úspešnosti škôl, aký momentálne máme, pretože všetky školy testovali v rovnakom čase a za rovnakých podmienok. Riaditelia škôl, ktorých Pravda oslovila, s tým však nesúhlasia, lebo hodnotenie nezohľadňuje rozdielne podmienky v testovaných triedach.

Základná škola na Školskej ulici v Lehniciach dosahuje veľmi slabé výsledky už tri roky, ich percentil z oboch predmetov nebol teraz ani dve percentá. „V deviatej triede máme iba 12 žiakov, z toho desať zo sociálne znevýhodneného prostredia, z rómskych rodín. Čo môžeme robiť, keď tie deti majú aj problémy s výchovou?“ pýta sa riaditeľka školy Jarmila Hanidžiarová. V podobnej situácii je viacero škôl. Na ZŠ v Dobrej Vode sa nižší počet žiakov už tretí rok postaral o vynikajúce výsledky, v slovenčine až nad 99 percent. „V triedach máme veľmi málo žiakov, deviatakov je len osem, takže sa im učitelia môžu viac venovať,“ zdôvodnila riaditeľka Denisa Benedikovičová. Deviataci majú navyše posilnené vyučovanie slovenčiny a matematiky, ktorým sa venujú aj v rámci krúžkov. „Testovanie však nie je objektívne, lebo školy nemajú rovnaké podmienky,“ hovorí riaditeľka.

O tom, ako sa môže hodnotenie z roka na rok líšiť, svedčia zase výsledky ZŠ vo Veľkom Ďure. Kým vlani dosiahla asi len päť percent, teraz má nad 90 a patrí medzi najlepšie v Nitrianskom kraji. „Žiadne zázraky sa nekonali, učíme stále rovnako. Zmenili sa deviataci, nie učitelia. Na budúci rok očakávam zase horšie výsledky,“ vysvetlil riaditeľ školy Ľudovít Frtús. Ako dodal, kvalita školy by sa nemala takto hodnotiť, pretože výsledky testovania ovplyvňuje množstvo faktorov.

Hodnotenie často ovplyvnia maličkosti, ako to vidieť na príklade dvoch špeciálnych škôl, ktoré dosiahli najlepšie výsledky v Bratislave. Špeciálna ZŠ pre žiakov s autizmom na Hálkovej ulici mala percentil v matematike až 99,9. V triedach tu však sedia iba dvaja–traja žiaci, testovaní deviataci boli dvaja a aj to veľmi nadané deti s vysokým IQ. Na Spojenej škole internátnej pre žiakov so sluchovým postihnutím na Hrdličkovej ulici v Bratislave absolvovali testy len traja deviataci.

„Testovanie by malo zohľadňovať, o akých žiakov ide. Dalo by sa to vyriešiť zavedením nejakého nového kritéria,“ navrhuje Ctibor Košťál, odborník na školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Výsledky by sa potom mohli využiť aj pri riešení integrácie detí zo znevýhodneného prostredia. Pre Košťála je však dôležité, že sa toto testovanie škôl vôbec zaviedlo: „Je výborné, že sa stanovili pravidlá, aby sme mali ako porovnávať, ale súhlasím s tým, že je to len jedno z kritérií. Treba to ešte dotiahnuť.“

Zdroj: SITA (Pravda)