Rodičia stále viac sponzormi a učitelia pokladníkmi. Dokedy?

Štát na učebnice nemá, stále viac musia na kvalitné učebné materiály prispievať rodičia. Ako sa s týmto javom vyrovnávajú školy?

Nuž, to je problém, ktorý na Slovensku pretrváva roky. Niektoré učebnice, ktoré majú školy k dispozícii, sú kvalitné a plnia svoj účel. Žiaľ, mnohé si učitelia nepochvaľujú a v konečnom dôsledku sa na vyučovaní nepoužívajú, alebo sa používajú len sčasti. Vyrovnať sa s tým musí každý pedagóg po svojom a tvoriť si vlastné materiály. Takže mnohokrát boli vynaložené štátom milióny eur na učebnice, ktoré sa v praxi nepoužívajú. Výsledkom je, že učiteľ nakúpi so súhlasom rodičov materiály, ktoré na vyučovanie potrebuje.

Kedysi to boli najmä učebné materiály na výučbu cudzích jazykov, dnes rodičia prispievajú už aj na matematiku, biológiu, vlastivedu.... Kde je, podľa vás, chyba?

Myslím, že v mnohých európskych krajinách majú systém nastavený inak. Učiteľ do ruky nedostáva nalinkované materiály od štátu, ale žiak, resp. rodič dostane finančný limit na kúpu materiálov učiteľom odporučených učebníc, pracovných zošitov, atlasov atď. Áno, u nás je už v praxi zaužívané, že rodičia kupujú deťom pomôcky na cudzie jazyky. Ale napríklad aj učitelia prírodovedných predmetov chcú na hodine používať kvalitný materiál, ktorý im veľmi pomôže pri opakovaní, precvičovaní, fixácii poznatkov.

A čo učitelia, ako sa zhostili úlohy vyberačov peňazí a pokladníkov?

Je to jednoznačne práca navyše, ale nemajú na výber. Musia, samozrejme, vysvetliť rodičom, prečo chcú ten-ktorý materiál používať. A poprosia rodičov o peniaze. Treba si uvedomiť, že toto sú učitelia, ktorým ide naozaj o zvyšovanie kvality vzdelávania. A reakcie mnohých rodičov bývajú negatívne, hoci si neuvedomujú, že pedagóg chce kvalitne učiť ich dieťa a svoju prácu vykonávať čo najlepšie.

Ak rodičia prispievajú na učebnice, nemali by byť prizvaní aj do rozhodovania o tom, z akej učebnice sa bude ich dieťa učiť? Funguje to takto v školách?

O učebniciach rozhoduje štát. K obsahovej stránke sa nevedie diskusia ani s učiteľmi. Keď hovoríme o pomôckach, ako sú napríklad pracovné zošity, veľa učiteľov vysvetlí rodičom plusy a mínusy jednotlivých materiálov a rodičia sa dohodnú. Ale väčšinou nechávajú výber na učiteľa, lebo mu dôverujú. A potom sú skupiny rodičov, ktorí nebudú diskutovať o ničom, neuznávajú pedagóga ako odborníka na vzdelávanie ich dieťaťa a čo je ešte smutnejšie, na stretnutie s učiteľom – na rodičovské združenie vôbec neprídu. To sa týka hlavne 2. stupňa ZŠ.

Kedysi nám vydržali učebnice roky, celé generácie si knižky posúvali. Dnes majú učebnice na základných školách životnosť niekedy len rok alebo dva. Prečo sa produkuje u nás toľko nekvalitných materiálov?

Tak nad týmto problémom si lámu hlavy riaditelia, učitelia a povedia si asi, že na Slovensku je to tak...

Druhým extrémom je vydávanie učebných materiálov napríklad k predmetu výtvarná výchova. Nie je nič nezvyčajné, ak má druhák, tretiak a štvrták na ZŠ každý rok inú a vždy novú učebnicu na tento predmet. Nie je to plytvanie finančných prostriedkov, ktoré by sa mohli použiť omnoho lepšie, napr. na kvalitnejšie čítanky?

To s vami súhlasím, je to plytvanie peniazmi daňových poplatníkov. Všetci, čo pracujeme v oblasti školstva, sa stretávame s nelogickými vecami a pre prax zbytočnosťami, ktoré vôbec nezabezpečujú napredovanie pozitívnym smerom. Analýza a následné hľadanie rozumných riešení pre prax a na posúvanie nášho vzdelávania vpred je v kompetencii ministerstva školstva.

Čítanky na prvom stupni sú asi kapitolou samou o sebe: často ich deti síce dostanú, ale celý školský rok potom čítajú z iných materiálov – časopisy, beletria, s odôvodnením, že čítanka je zlá... Naozaj neexistuje iná možnosť?

Pedagóg je odborník v danej oblasti, keď posúdi, že s danou čítankou sa len veľmi ťažko pracuje, hľadá rozumnú alternatívu. Samozrejme, so zreteľom na splnenie cieľov daného vyučovacieho predmetu.

Do akej miery má dnes učiteľ zviazané ruky pri výbere učebného materiálu, z ktorého sa budú jeho žiaci učiť?

Legislatívne učiteľ môže používať akékoľvek materiály, len musí naplniť štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program v konkrétnom predmete. Splniť dané ciele v priebehu rokov vyučovania predmetu. A keď chce používať kvalitnejšie materiály, to už žiaľ závisí od finančnej podpory rodičov.

Ďakujeme za rozhovor.