Ruština sa vracia do škôl, ale nejde o žiadny boom

Predpojatosť voči ruštine, ktorá bola pred rokom 1989 povinná, sa už u nás definitívne skončila. Odborníci tvrdia, že ľudia ruštinu vyhľadávajú pre kvalitnú kultúru, ale aj pre kariéru. Žiakov oslovuje aj jej moderná výučba, ktorá je založená najmä na komunikatívnej výučbe. Učí sa efektívnejšie, nie o jazyku, ale jazyk samotný, jeho smerovanie je kulturologické. Profesorku Evu Kollárovú, prezidentku Asociácie rusistov Slovenska záujem o výučbu ruského jazyka teší, ale hovorí, že by nechcela, aby sa z neho stal boom. Podľa nej záujmu zo strany žiakov i študentov je dnes presne toľko, koľko sa znesie. Niektorým školám však ruštinári už chýbajú. A tak sa na popud riaditeľov hlásia nemčinári na rozširujúce štúdium rusistiky. „Tešíme sa z nich, ale spolu s prezidentkou Asociácie germanistov Nadeždou Zemaníkovou si myslíme, že masívne „preškoľovanie“, aby sa v päťdesiatke priemerný rusista stal dokonalými anglistom, žiakom doteraz vždy viac škodilo, ako osožilo,“ povedala profesorka Kollárová.

Azbuka vábi aj hnevá
Ruštinu ako cudzí jazyk do svojho študijného programu pred ôsmimi rokmi opäť vrátili aj na bratislavskom Gymnáziu Alberta Einsteina. V bilingválnom päťročnom štúdiu majú slovensko-ruskú sekciu, v každom ročníku je jedna trieda, kde je druhým vyučovacím jazykom práve ruština. „Po prvom ročníku, v ktorom majú gymnazisti sedemnásť vyučovacích hodín ruštiny za týždeň, sa už v tomto jazyku bežne dorozumejú,“ povedala Eva Vrbanová, zástupkyňa riaditeľky. Dodala, že v druhom ročníku sa po rusky učia aj matematiku, fyziku a umenie a kultúru (niekdajšiu estetickú výchovu). V minulom školskom roku mala táto sekcia už tretích maturantov. Ruský jazyk sa môžu učiť aj gymnazisti v štvorročnom štúdiu, škola má stály káder ruštinárov.

Tento rok sa ruština ako druhý cudzí jazyk nebude učiť na Gymnáziu Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci. Jeho riaditeľka Elena Melicherová hovorí, že v predchádzajúce roky záujem bol, ruštinu sa učili žiaci od druhého do štvrtého ročníka, teraz majú menej žiakov a zvíťazila medzi nimi angličtina, nemčina alebo francúzština. „Dvadsať záujemcov chce navštevovať krúžok výučby ruského jazyka pre začiatočníkov,“ dodala riaditeľka. Podľa skúseností Asociácie rusistov azbuku mnohí žiaci vnímajú ako exotický jazyk, no a kým ju zdolajú, veru ich aj hnevá. „V strednej škole veľa záleží na kvalite i nadšení pedagóga rusistu. Už dávno to nie sú nadšení diletanti či rozčarovaní flegmatici, ktorí chcú len dožiť. Máme erudovaných učiteľov, ktorí dokážu vzbudiť záujem o kultúru krajiny, ktorej jazyk kompetentne učia,“ hovorí Eva Kollárová.

Namiesto Puškinovho pamätníka Ars poetica
Toľkokrát kritizovaný Puškinov pamätník síce odišiel do histórie, no rusisti z neho vybrali to najlepšie a pridali k recitačnej súťaži i literárny večer. Chcú vypestovať nielen recitátora ruskej literatúry, ale aj kultivovaného čitateľa. „Nechceme učiť žiakov a študentov formálnosti a imidžu víťaza na jeden večer, chceme, aby recitátor dlho hľadal, vyberal svojho autora, aby mu, s pomocou pedagóga, aj rozumel a potom ho ďalej vo svojej interpretácii daroval,“ hovorí nadšená propagátorka tohto jazyka Eva Kollárová.

Zdroj: SITA (Sme)