Škola a prax, škola pre prax

Naše poľnohospodárstvo sa v súčasnosti borí s viacerými prekážkami a problémami. O mnohých z nich sa hovorí často a nahlas. Iné sa príliš nespomínajú. Ale to neznamená, že nejestvujú. Ich existencia pripomína časovanú bombu. Za takéto riziko viacerí odborníci považujú generačný problém, ktorý sa skôr či neskôr s ešte väčšou naliehavosťou prejaví v našom chlebovom odvetví.

Múdri a prezieraví ľudia totiž prognózujú, že koniec koncov to môže dopadnúť tak, že nám v odvetví nebudú ani tak chýbať finančné prostriedky, stroje, moderné technológie, špičkový genetický materiál, či základný výrobný prostriedok, ktorým je pôda, ale "zakapať" môžeme na nedostatok súcich odborníkov. A to nielen na rôznych stupňoch riadenia, ale aj v tzv. robotníckych profesiách.

Na otvorení nového školského roka v Ivanke pri Dunaji sa v úvode tohto týždňa zúčastnil aj minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon. A ako sa na politika patrí, nezabudol pri tejto príležitosti stratiť zopár uznanlivých a optimistických slov. Proti tomu ťažko niečo namietať. Veď ľudia, ktorí odovzdávajú to najlepšie zo seba nastupujúcej generácii agrárnych odborníkov, si to určite zaslúžia.

Na druhej strane by však nebolo správne vidieť všetko len v ružovom tóne a v bezchybnom stave. Aj agrárne odborné školstvo totiž už roky žije z podstaty. Po materiálnej stránke nedokáže držať krok s oveľa modernejšou praxou. Aj tento typ škôl zasiahol demografický útlm. Na školy sa hlási menej a slabšie pripravených detí. Aj preto je záujem žiakov o poľnohospodárstvo neraz dosť vlažný.

Viaceré z týchto nedostatkov by sa dali prekonať užším prepojením školy s praxou. Počas stáže v popredných, dobre prosperujúcich podnikoch by sa študenti na vlastné oči presvedčili, že práca v poľnohospodárstve nemusí byť len namáhavá a nezáživná drina. Veď napríklad obsluha moderného kombajnu riadi stroj v hodnote niekoľkých miliónov bývalých slovenských korún. A v dobrých podnikoch si dokáže aj celkom slušne zarobiť.

Zdroj: SITA (Roľnícke noviny)