Školáci by sa mali učiť viac o chudobe, klíme či AIDS

Predpokladá to Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012 – 2016, ktorú vláda schválila na návrh rezortov školstva a diplomacie. Do vyučovania by sa mali začleniť formou globálnej dimenzie v predmetoch. „Forma globálnej dimenzie v predmetoch namiesto vytvárania nových osnov s globálnym obsahom dáva možnosť nachádzať globálne súvislosti v už existujúcich osnovách jednotlivých predmetov,“ argumentujú predkladatelia národnej stratégie.

Učiteľov by chcel rezort v daných oblastiach zaškoliť prostredníctvom akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania inovačného typu. Potrebné bude zohľadniť témy globálneho vzdelávania aj v príprave budúcich pedagogických zamestnancov.

Globálne vzdelávanie by malo zvyšovať povedomie verejnosti o globálnych témach a rozvíjať kritické myslenie jednotlivcov v týchto celosvetových témach. Súčasťou globálneho vzdelávania je vzdelávanie o problematike rozvojových krajín a chudoby vo svete, environmentálne vzdelávanie, multikultúrne vzdelávanie, mierové vzdelávanie, ako aj vzdelávanie k ľudským právam v globálnom kontexte.

Priestor na zvýšenie povedomia o globálnych témach vidia predkladatelia národnej stratégie aj v mimoškolských aktivitách - v školských kluboch, školských strediskách záujmovej činnosti, centrách voľného času alebo školských internátoch. V rámci neformálneho vzdelávania mládeže je potrebné zapojiť mládežnícke organizácie a združenia.

Rezorty školstva a diplomacie požadujú i začlenenie rozvojových tém do študijných programov na vysokých školách nepedagogických smerov. „Kľúčovou témou pre rozvojové vzdelávanie na vysokých školách je téma medzinárodnej rozvojovej pomoci, konkrétne: rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc – význam, princípy, historický vývoj, Miléniové rozvojové ciele ako nástroj rozvojovej spolupráce, Medzinárodné inštitúcie v oblasti rozvojovej spolupráce, Bezpečnostné aspekty, hospodársky rozvoj v rozvojových krajinách, príprava a implementácia projektov v oblasti humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce,“ uvádza sa v stratégii.

Predkladatelia navrhujú zaradenie samostatných predmetov v rámci spoločensko-vedných študijných programov alebo vznik akreditovaného študijného programu rozvojové štúdiá v rámci existujúcich vzdelávacích inštitúcií. Vhodná je aj forma postgraduálneho štúdia, ktoré by sa realizovalo vo forme špecializovanej prípravy (v rámci ďalšieho vzdelávania) absolventov VŠ.

Vládny materiál predpokladá aj podporu vedy a výskumu na vysokých školách v oblasti rozvojovej problematiky. Vznik akreditovaného študijného programu rozvojové štúdiá je zároveň predpokladom pre vznik vedy a výskumu, ktorý v oblasti rozvojovej problematiky na Slovensku prakticky neexistuje. Jeho vznik by malo finančne podporiť ministerstvo školstva. Ako ďalej uvádzajú ministerstvá, v budúcnosti by mal vzniknúť výskumno-pedagogický ústav v rámci niektorej z vysokých škôl, ktorá sa rozhodne pre študijný program rozvojové štúdiá, s kapacitou na prípravu teoretických podkladov pre rozvojovú pomoc pre štátnu správu.

Zdroj: SITA