Vzdelávanie a výchova

Školáci spočítali smog z výfukov

Školáci spočítali smog z výfukov
Na 333 miestach Bratislavy nakrúcali počty áut a nakreslili mapu znečistenia mesta. Dvaja druháci z gymnázia zobrali kameru a zmerali počty áut na bratislavských cestách.

Väčšina chlapcov v ich veku naháňa dievčatá či loptu, skúša prvé pivo alebo cigaretu. Druháci z bratislavského Gymnázia Ladislava Novomestského na Tomášikovej ulici sa na niekoľko mesiacov pustili do meraní, ktoré môžu pomôcť s dopravou v Bratislave. Vypracovali mapu znečistenia mesta na základe počtu áut, ktoré prejdú cez frekventované križovatky. Začalo sa to ako stredoškolská práca. Študenti chceli zistiť množstvo emisií skleníkových plynov v Bratislave a vymyslieť, ako ich čo najprijateľnejšie znížiť. Pätnásťročný Viktor Korba a šestnásťročný Štefan Karolčík zistili, že viac ako dve tretiny áut na bratislavských cestách majú len jedného pasažiera, priemerne je v aute 1,4 človeka. „Čím väčšie auto, tým menej ľudí sa v ňom vezie,“ píše sa v práci. Najčastejšie sa na cestách mihla Škoda Octavia.

Vyše tristo päť minútových meraní
Študenti za pomoci niekoľkých kamarátov spravili vyše tristo meraní na rôznych križovatkách v Bratislave. Robili päť minútové videozáznamy. Doma potom z obrazovky počítali, koľko daným miestom prešlo osobných aj nákladných áut aj autobusov. Zaznamenávali si aj počet ľudí, ktorí v nich sedeli. Podľa záznamu potom vypočítali počet áut za hodinu a množstvo látok, ktoré vypustia. „Každému automobilu sme priraďovali presné emisie podľa typu.“ Tie našli na stránkach výrobcov. „Naša stredoškolská odborná činnosť mapuje dopravnú situáciu v Bratislave a Miloslavove v jesenných mesiacoch medzi štvrtou a šiestou popoludní,“ hovorí Viktor, jeden z autorov práce. Čisto teoreticky potom vypočítali šírku lesa, ktorá by bola potrebná na pohltenie oxidu uhličitého vyprodukovaného autami. Zistili, že popri úseku diaľnice D1 pri Auparku by musel popri ceste byť pás lesa široký dva kilometre.

Odborník: Je to dobré
„Je to zázrak, že sa mladí ľudia pustili do niečoho takého,“ teší sa hlavný dopravný inžinier Bratislavy Tibor Schlosser, s ktorým sa jeden z chlapcov stretol. Jediným problémom práce je podľa dopravného inžiniera Schlossera nedodržiavanie pravidiel matematickej štatistiky. „Na začiatku si vždy treba určiť, s akou presnosťou chceme priniesť výsledky.“ „Okrem oxidu uhličitého by sa chlapci mohli zamerať aj na hluk,“ radí Schlosser. Merania študentov podľa neho navyše skresľuje počasie. „Naše merania boli limitované školou,“ obraňoval svoju prácu na stretnutí Viktor. „Boli. Hlavné však je, že ste s tým celým začali,“ s úsmevom odpovedal Schlosser.

Viac elektromobilov
Gymnazisti ponúkajú aj riešenie, ako dostať výfukové plyny na minimum. „Za riešenie považujeme posilnenie mestskej hromadnej dopravy a väčšie využívanie elektromobilov,“ hovoria chlapci. Elektromobily tiež produkujú emisie, no výrazne menej bežné autá. „Pri meraniach sme zistili až jedno auto poháňané elektrinou,“ hovorí Viktor.

Zdroj: SITA (Sme)