Školstvo a ekonomika

Čím viac ľudí s najvyšším kvalitným vzdelaním - to je cieľ väčšiny úspešných štátov. Mnohé pre to robia skutočne veľa a vzdelávanie detí, mládeže, ale aj dospelých je strategickou úlohou.
  
Škola prechádza podobne ako spoločnosť permanentnými zmenami. Na jednej strane je súčasťou zmien a reaguje na všetky novinky, ktoré sa objavia v technológiách, materiáloch, ekonomike, kultúre a pod. a na strane druhej je samotná škola inšpirátorkou a nositeľkou zmien v spomenutých oblastiach. Pozícia školy sa v spoločnosti permanentne mení. Zatiaľ čo v stredoveku bolo úlohou stredných škôl pripravovať vyššiu šľachtu na svoje spoločenské úlohy, v novoveku sa pozícia školy posunula na prípravu odborníkov pre riešenie praktických problémov. Devätnáste storočie bolo spojené s priemyselnou revolúciou a tomu sa prispôsobilo aj školstvo.
  
Pridaná hodnota Dvadsiate storočie, najmä jeho záver, má charakteristiky nástupu elektronizácie a komputerizácie. Na to reagovala zmenami aj škola.
  
Jednou z hlavných úloh školy je pripravovať svojich absolventov s istým predstihom na plnenie svojich úloh v spoločnosti, ktoré ich ešte len čakajú. V našom školskom systéme sa nám, žiaľ, vzhľadom na zastarané materiálne a technické vybavenie škôl darí študentov pripravovať neraz skôr s ťázovým posunom do minulosti.
  
Problémom Slovenska po reštrukturalizácii ekonomiky a príchode viacerých investorov sa stala otázka, či bude Slovensko montážnou dielňou, alebo má šancu aj na sofistikovanejšie výrobné procesy. V prvom období totiž dochádza najmä k tomu, že sa u nás iba montujú jednotlivé výrobné produkty a kvalifikovaná pracovná sila pracuje na monotónnych operáciách. Tendenciou je vyrábať výrobky s pridanou intelektuálnou hodnotou, čím by sa zvýšila nielen ich cena, ale aj ekonomika štátu i jednotlivcov, ktorí sa na takejto produkcii budú podieľať. Podmienkou výroby s pridanou hodnotou je rozvinutý vývoj, jeho finančná podpora, vzdelaní a tvoriví ľudia. Pokiaľ nebude vzdelanie ľudí na vysokej úrovni, nemožno očakávať výrobu a služby s vyššou pridanou hodnotou.
  
Investovať, investovať Výroba s pridanou hodnotou si vyžaduje od zamestnávateľov investovať do vývoja, ale aj vzdelávania svojich zamestnancov. Dôležité je, aby aj výrobca investoval do vzdelania svojich zamestnancov a nespoliehal sa na služby štátu, alebo so štátom prinajmenšom úzko kooperoval. Základom úspechu zamestnanca je, ak nebude stagnovať, ak sa nebude spoliehať len na vzdelanie získané na začiatku svojej vzdelávacej cesty, ale aby dokázal predvídať svoje vedomostné potreby v budúcnosti a dokázal sa na ne pripraviť. Trh práce a nové technológie a ich rozvoj potrebujú dostatok vzdelaných a talentovaných ľudí schopných pružne reagovať na nové výzvy. Práca s mozgami je dôležitá už počas vzdelávacej cesty človeka, ale aj počas pracovného procesu.
  
Súčasný svet práce je čím ďalej, tým viac o flexibite, otvorenosti, nachádzaní inovatívnych a neobvyklých úsporných a efektívnych riešení. Pre vzdelávací systém je mimoriadne dôležité dokonale poznať súčasný svet práce, čo v ňom prebieha, aké sú trendy a priority tak, aby sa vedel pripraviť na to, čo musí urobiť pre úspech vzájomnej kooperácie. Súčasná realita u nás je k ideálu veľmi, veľmi vzdialená.
  
Učiteľ, otrávený tvor Nikto nepochybuje o tom, že kľúčovou osobou celého vzdelávacieho procesu je stále učiteľ. A to napriek tomu, že sa objavili informačné technológie a nové trendy, ktoré ho odsúvajú na prvý pohľad do úzadia. Nie je to však tak. Učiteľ bude mať vždy svoju koordinačnú, vzdelávaciu, riadiacu úlohu vo vzdelávacích a výchovných procesoch. Súčasného učiteľa na Slovensku však ohrozuje viacero nebezpečenstiev. Okrem nízkeho spoločenského uznania jeho práce, nízkeho finančného ohodnotenia sú tu mnohé zdravotné a sociálne ohrozenia tejto profesie. Vážnym problémom sa stal syndróm vyhorenia. - burn-out. Prvý raz na tento syndróm poukázali psychológovia a sociológovia v súvislosti s prácou zdravotných sestier. Tento ohrozuje najmä pracovníkov profesií, kde sa požaduje trvalý vysoký nekolísavý výkon, ktorý je považovaný za štandard. Človek postihnutý týmto syndrómom nestíha plniť, či nevládze plniť požiadavky, ktoré na neho práca kladie. Preto je veľmi dôležité, aby mali učitelia pocit užitočnosti a zmyslu svojej činnosti. Syndrómom vyhorenia na Slovensku trpí viac ako 24 percent učiteľov, čo je mimoriadne vysoké číslo. Obrovská rýchlosť zmien v školstve i v samotných odboroch, ktoré učiteľ učí, nezdravý stres a vysoké pracovné nároky môžu vyústiť až do tohto stavu.
  
- NÁROKY TRHU - Naším problémom je, že často nazeráme na trh práce očami spred desať, či dvadsať i viac rokov.
  
- Prvým predpokladom na úspech na trhu práce pre vzdelávaciu inštitúciu i jej absolventov je porozumieť trendom trhu práce a jeho realite. Aj v školstve treba tak, ako sa to deje vo firmách, prehodnocovať efektívnosť práce učiteľov, vzdelávacieho a výchovného systému. V obsahu vzdelávania treba zredukovať nepodstatné učivo, sústrediť sa na kľúčové témy, hľadať nové možnosti v prepájaní profesii, odborov štúdia.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)