Skupinové vyučovacie metódy

Pri skupinovom a kooperatívnom vyučovaní je nevyhnutné dodržiavať základné pravidlá, ktoré sa dajú nazvať aj komunikačným rámcom. Je to:

• poznanie východiskovej situácie,
• stanovenie ciest – metód,
• vedomosť o tom, čo má byť výsledkom spolupráce, kto alebo čo dokáže pri práci nad spoločnou úlohou najviac pomôcť.

Kvalitná spolupráca v skupine sa však nezaobíde bez zodpovedného prístupu jej jednotlivých členov. Každý z nich má mať zvnútornené základné myšlienkové operácie, ktoré sa podľa Fishera (Fischer, 1997) dajú formulovať takto:

• uvažuj o tom, čo chceš urobiť a čo chceš dosiahnuť,
• uvažuj, prečo to robíš, sformuluj účel svojej činnosti,
• uvažuj o spôsoboch svojej práce, o tom, čo ti pomôže dosiahnuť úspech,
• uvažuj nad výsledkom (výrobkom, postupom) svojej práce,
• uvažuj, čo s výsledkom svojej práce urobíš ďalej, ako naučené využiješ v ďalšom živote.

Počas práce v skupinách si jednotliví členovia navzájom pomáhajú, diskutujú o možných riešeniach, musia sa dohodnúť, keď treba, pristúpia aj na kompromisy. Vzniká tvorivá atmosféra, jej dôsledkom je synergický efekt, ktorý je bez vzájomnej spolupráce nemysliteľný.

Učiteľ, ktorý používa pri svojej práci aktivizujúce vyučovacie metódy, musí mať každú činnosť, úlohu, otázku dopredu dôkladne premyslenú. Pripravenú musí mať aj organizačnú stránku skupinovej práce. Jeho úlohou je počas vyučovania pozorovať, usmerňovať, dávať spätnú väzbu, pripomienkovať, pozitívne podporovať. Musí byť facilitátorom – uľahčovateľom procesov, ktoré prebiehajú v školskej triede, a zároveň partnerom svojich žiakov.

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.