Slovenčina sa vydarila najmä malotriedkam

Slovenskí deviataci v priemere testy zo slovenčiny napísali na úspešnosť 54,5 percenta. Oproti vlaňajšku ide o mierne zhoršenie. Niekoľkým desiatkam škôl však výsledok výrazne poskočil nad priemer. Rebríček v prvej dvadsiatke škôl vyplnili najmä malotriedky. S 87 percentami vedie ZŠ vo Veľkom Ďure (okres Levice). Jej riaditeľ Ľudovít Frtús vraj takýto výsledok nečakal. "Tento raz nám to vyšlo. Až ma to prekvapilo. Je to dobrý pocit, keď človek hľadí na tú tabuľku, hlavu ale v oblakoch nemáme," komentuje. Pripomína, že testy si v ich škole tento rok napísali len štyria deviataci. "Ak má niekto 60 deviatakov, tak má aj väčšie percento priemerných žiakov."

V tesnom závese za Veľkým Ďurom skončila s 84 percentami škola vo Vikartovaciach (okres Poprad). "Testy v riadnom termíne písalo 14 deviatakov," hovorí zástupkyňa školy Mária Mirková. Podľa nej však výsledok mohol vyzerať inak. Časť žiakov sa totiž testov vôbec nezúčastnila. "Prihlásili sme ich aj na druhý náhradný termín, ale odignorovali to," upozornila.

Priestor venovať sa im
"Pod 60 percent sme ešte nešli. Aj teraz som im vravela, že keď pôjdu pod 70, nech sa ani netešia," žartuje riaditeľka školy v Pčolinom (okres Snina) Anna Mindošová. Obecnú školu dnes navštevuje desať deviatakov. Podľa slovenčinárky tento aspekt zavážil. "Ja viem veľmi presne, keď kontrolujem napríklad školské úlohy, myšlienky ktorého žiaka si čítam, kto to stiahol z internetu, komu to nadiktovali starí rodičia. Poznám každého jedného žiaka, viem presne, čo mám s ním opakovať, kde sú problémy."

Od septembra deviataci podľa nej intenzívne pracovali napríklad s gramatikou. "Čítame naozaj veľa, rozoberáme text, síce na tom nebazírujem, ale dávam im aj mimočítankové čítanie. Treba si najmä všímať to, či vie žiak odpovedať učiteľovi na otázky, formulovať názory. To gro je práve komunikácia, neustály rozhovor so žiakom," znie jej recept na to, ako zlepšiť chápanie textov u detí.

Pomohla aj knižnica
Mimoriadne čísla po testovaní videli najmä školy v Stropkovskom okrese. Škola, ktorá si so 44 žiakmi trúfla na 83-percentnú úspešnosť, tvrdí, v chápaní textov a práci s nimi nám pomáhajú knihy. "Musím povedať, že máme veľmi dobrú školskú knižnicu. A potom samozrejme prístup pani učiteľky," hovorí Tatiana Spišáková, riaditeľka ZŠ Konštantínova v Stropkove.

Pedagógovia sa zhodli, že pri testoch mnohí deviataci zazmätkujú. Aj preto im pomáha cvičiť staršie testy z monitorov. "Deti tým nadobúdajú zručnosť," hovorí Mindošová. "Všimli sme si, že deti nielenže nevedia prečítať text, ale ani otázku. Text si prečítajú v strese a následne aj otázku. Alebo ju zle pochopia alebo hľadajú nejaký chyták, niečo skryté. Skrátka priveľa premýšľajú nad úplne ľahkým zadaním," upozorní Spišáková.

Básne ich nebavia
Slovenčinári sa sťažujú, že čítaniu s porozumením a intepretácii textov by sa radi venovali viac, no popri učebnom pláne nemajú čas. V nových učebniciach im chýbajú klasické diela či viac slovenskej tvorby. Riaditeľka školy v Stropkove tiež priznáva, vypadáva nám aj poézia. "Keď s deťmi čítame báseň, im stačí pár strof a už ich to nebaví." Rovnako upozornila aj na problém čítania beletrie. "Zápis do čitateľského denníka? To už dnes nemá význam. Stiahnu si to z internetu."

Tento problém dlhšie eviduje aj samotný Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Jeho šéfka Romana Kanovská v uplynulom týždni podotkla, že školáci majú veľmi vážne problémy s umeleckým textom, najmä s metaforami.

Zdroj: SITA (aktualne.sk)