Telocvikár zo školy: „Dnešným deťom sa cvičiť nechce!“

Podľa telocvikára je to, samozrejme, individuálne. Sú deti, ktoré telocvik milujú, ale čo je horšie, čoraz viac je takých, ktoré zleniveli a vzťah k pohybu nemajú. „Deťom sa absolútne nechce cvičiť. Len čo im stanovím bežné zaťaženie, už to im robí problém. Neraz sa stáva, že rodič radšej vybaví dieťaťu potvrdenie od lekára, aby bol oslobodený od telesnej výchovy. Pritom v nejednom prípade vidím, že dieťa je živé, na pohľad zdravé, vystrája, ale na telesnú výchovu nechodí,“ vysvetľuje P. Horňák. Ako dodáva, po chorobe majú deti málokedy potvrdenie od lekára o oslobodení od cvičenia, radšej sa vyhovoria, že sa im nechce. „Viete,majú vybrané určité športy, ktoré radi robia. Len čo naordinujem atletiku, je problém. Zato futbal alebo floorball je v poriadku.“

Podľa P. Horňáka je dnes telesná výchova predovšetkým o motivácii. Učiteľ musí nájsť vhodný spôsob, ako „prinútiť“ deti cvičiť. Hoc kritériá, ktoré boli kedysi bežnou praxou, sú dnes nedosiahnuteľné. „Je to problém, pri skoku do diaľky vám po ležérnom rozbehu žiak doskočí na 250 cm. To aj prvák skočí viac. Keď poviem, prečo sa nerozbehneš rýchlejšie, chce to drive, tak sa vyhovárajú, že ináč nevedia. Učím 30 rokov, kedysi sme mali tabuľky na výskum výkonnosti detí. Niekedy som hodnotil predovšetkým podľa výkonnosti, teraz by z telesnej výchovy prepadli. Hrôza. Je slabá výkonnosť žiakov a dve hodiny telocviku týždenne absolútne nepostačujú. “ Na tyč sa vyšplhajú len deti, ktoré chodia na gymnastický krúžok. Ostatní s obrovským problémom, prípadne vôbec. Ešte prváci sú žiaci, ktorí chcú cvičiť, tešia sa, sú smutní, keď nevyhrajú. „vekom záujem klesá. To súvisí aj s tvorbou postavy, svalovej hmoty. Veľa žiakov obed v jedálni nezje, zato si dá radšej chipsy a colu.

Zdroj: SITA (Korzár)