Učiteľ a dieťa so syndrómom CAN

Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) hovorí o týraných, zneužívaných a zanedbávaných deťoch z psychologického, sociálneho i medicínskeho hľadiska. Je chápaný ako úmyselné ubližovanie dieťaťu. Je to jeden zo sociálno-patologických javov v súčasnej rodine, o ktorom sa čoraz častejšie diskutuje v celej našej spoločnosti.

Jednotný obraz psychicky, citovo a sociálne deprivovaného dieťaťa so syndrómom CAN neexistuje. V popredí je narušený vývoj osobnosti, a najmä narušená schopnosť nadväzovať sociálne vzťahy.

Základne prejavy:
- Poruchy vývinu (nerovnomernosť, retardácia, stagnácia, regresia),
- poruchy správania (úzkosť, apatia, pasivita, náhla agresia),
- poruchy sociálneho kontaktu (vyhýbavé, neisté, ambivalentné správanie),
- neurotické prejavy (týkajúce sa prijímania potravy, spánku, návykov).

Pri zisťovaní, či je dieťa týrané, má významné postavenie učiteľ, a to najmä učiteľ prvého stupňa ZŠ. Učiteľ je dennodenne, a to i niekoľko rokov, človekom, ktorý má s dieťaťom intenzívny kontakt, môže veľmi dobre postrehnúť zmeny v jeho správaní, prípadne nejaké telesné zranenia, ako sú modriny, škrabance a pod.

Ak sa učiteľ rozhodne, že upozorní na možné týranie dieťaťa, mal by dodržať určité zásady:

• zhrnúť indície, ktoré ho viedli k podozreniu z týrania dieťaťa,
• postupovať citlivo, neunáhlene, napr. nepoužívať priamočiare, konkrétne otázky („Kto ti to urobil?“),
• informovať školského psychológa a riaditeľa školy, porovnať svoje názory a postrehy s inými kolegami,
• vyvarovať sa nadmernej pozornosti voči dieťaťu, môže si to „všimnúť“ a bude mu to nepríjemné!,
• nesľubovať dieťaťu, že svoje podozrenie si nechá pre seba.

Vybrané z publikácie Čo robiť, keď..., v ktorej nájdete námety, aktivity a možnosti práce pri objasňovaní a riešení problémových situácií v škole.