Vzdelávanie a výchova

Uplatnenie prvkov pohybovej terapie na vyučovaní

Uplatnenie prvkov pohybovej terapie na vyučovaní
Pohybová terapia je metóda, ktorá používa pohybové techniky a aktivity pri terapeuticko-výchovnej práci s dieťaťom/človekom. Má široké spektrum pôsobenia z hľadiska veku i problematiky, v ktorej rámci pracuje.

Aplikuje sa od vnútromaternicového obdobia vývinu dieťaťa cez raný a predškolský vek, cez mladší a starší školský vek, cez dospievanie a dospelosť až po seniorský vek.

Môže sa uplatniť ako metóda prevencie, diagnostiky, výchovy a terapie u deti/ľudí so znevýhodnením i u intaktných; je orientovaná na integráciu a inklúziu. Jej techniky sa dajú veľmi dobre zaradiť do výchovno-vzdelávacieho procesu, pomáha tak rozvoju osobnosti dieťaťa/žiaka.

Psychomotorické aktivity môžeme využiť priamo na vyučovaní. Dajú sa vsunúť do vyučovacej hodiny a tvoriť jej prirodzenú súčasť. Prinášajú spestrenie a oživenie vyučovania, obohatenie o nové prvky. Prostredníctvom najprirodzenejšej činnosti – hry sa deti učia ľahšie a rýchlejšie, odbúrava sa stres, úzkosť a strach z neúspechu, učí sa s radosťou. Aplikácia psychomotorických aktivít vo výučbe nie je len hranie sa s deťmi. V žiadnom prípade neznižuje vážnosť a dôležitosť vyučovacieho procesu. Práve naopak.

Použitím hry učiteľ akceptuje prirodzené potreby deti, približuje sa ich svetu, utvára prirodzenú atmosféru, v ktorej sa deti cítia bezpečne. Použitie psychomotorických aktivít prináša pozitívny efekt v rôznych oblastiach výchovno-vzdelávacieho procesu.

Pri získavaní vedomostí, zručností, návykov môžeme aktivity zamerať na výchovno-vzdelávací cieľ. Dôležitým momentom je zapojenie ďalších kanálov na príjem poznatkov – pohybový, emocionálny, kontaktný a pod. To umožňuje upevnenie a prehĺbenie vedomostí, zručností a návykov hravou, atraktívnou formou primeranou veku. Čím viac kanálov na prijímanie informácií zapojíme do výučby, tým je väčšia pravdepodobnosť zapamätania si učiva.

Deti veľmi obohatí, keď si zažijú to, o čom sa učia aj na pohybovej a hrovej úrovni. Keď sa učia o prírode, môžu sa zahrať hru týkajúcu sa prírody (rastliny, živočíchy, živly). Keď čítajú text, môžu ho spojiť s pohybovou hrou, s tancom či pantomímou. Keď kreslia, spievajú, tvoria, môžu svoje pocity z týchto činností vyjadriť alebo umocniť pohybom. Keď hovoria o hodnotách, o rodine, o priateľstve, o láske, môžu si ich priblížiť aj pohybovou formou.

V priebehu hodiny môžeme aplikovať hry:

  • na aktivizáciu, na znovuzískanie energie – napr. preklepávanie hlavy, tváre, rúk, nôh, tela,
  • na zvýšenie koncentrácie pozornosti, napr. rovnovážne cvičenia,
  • na odreagovanie napätia (v prstoch z písania alebo v celom tele z dlhého sedenia), napr. vytriasanie rúk, tela,
  • pri prechode z jednej činnosti na druhu je efektívne zaradiť preladenie – napr. motivovaným dychovým cvičením,
  • na dychové cvičenie a krátke relaxácie – napr. pri únave deti robíme uvoľňujúce aktivity, sú vhodné aj na záver vyučovacej hodiny.

 

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.