Výskumníci alebo bádateľská metóda

Potvrdzujú to aj závery PISA 2009, zameranej na úroveň prírodovednej gramotnosti žiakov v jednotlivých krajinách OECD. Výkon našich žiakov bol štatisticky významne nižší ako priemerný výkon zapojených krajín.

Kde sa stala chyba? Na jednej strane žiaci nadobudli vedomosti, na druhej strane „nevedia, čo s nimi“. Tento stav si vyžaduje zmenu základného pohľadu na prírodovedné vzdelávanie. Žiaci by mali chápať význam, zmysel a metódy vedeckej práce na príkladoch poznávania prírodných objektov, javov a zákonitostí.

Zároveň by mal učiteľ rešpektovať skutočnosť, že deti prichádzajú do škôl s „balíkom“ informácií a vlastných predstáv o svete, ktorý ich obklopuje a s ktorým prichádzajú do kontaktu. Prvé predstavy o svete okolo nich získavajú na základe vlastných zážitkov a rozvíjajú ich cez ďalšie skúsenosti.

Jedným z čiastkových cieľov vzdelávania by malo byť navodenie takých situácií, v ktorých majú žiaci možnosť získavať vedomosti vlastnou aktívnou výskumnou činnosťou. Ako vhodné sa javí využívanie bádania, t. j. výskumne ladenej koncepcie prírodovedného vzdelávania. Jednotlivé bádateľské aktivity sa v nej od seba odlišujú v závislosti od miery zapojenia žiaka, práce učiteľa a podpory učebnými materiálmi a pomôckami. Bývajú usporiadané hierarchicky, radí sa k nim interaktívna ukážka, riadené objavovanie, riadené bádanie, viazané bádanie a otvorené bádanie. Riadené objavovanie umožňuje nielen osvojenie si jednotlivých poznatkov, ale aj oboznámenie sa s princípmi vedeckej práce. Vyučovanie bádaním charakterizuje voľnejšie, menej direktívne riadenie učebných aktivít žiakov.

Prihláste sa na seminár pre učiteľov Zábavná fyzika, ktorého cieľom je predstaviť vám niektoré z aktivizačných metód vo vyučovaní fyziky.

Autorka: MK