Výsledky maturít odporujú Čaplovičovým teóriám

"Potvrdilo sa, že gymnáziá ako kategória sú stále výberová škola oproti zvyšku systému," uvádza Beblavý jeden z faktov, ktoré vyplynuli z výsledkov maturitných písomiek. Minister dlhodobo argumentuje, že v súčasnosti chodia na gymnáziá aj trojkári či štvorkári, preto chce povoliť prijímať na tieto školy len žiakov s priemerom do 2,0.

Beblavý pripomína, že gymnáziá vyšli vedomostne najlepšie spomedzi všetkých škôl. V predmete slovenský jazyk a literatúra, ktorý musia absolvovať všetci žiaci, obstáli gymnazisti na 70,7 percenta, priemerná úspešnosť maturantov stredných odborných škôl bola 53,5 percenta. Poslanec upozorňuje aj na to, že štvorročné a osemročné gymnáziá dosiahli v písomných maturitách rovnaké výsledky. "Naznačuje to, že všeobecne panujúci názor, ako osemročné gymnáziá vytiahnu zo základných škôl talenty a tí ostatní potom zaostávajú, nie je pravdivý," hovorí Beblavý. Výsledky ukazujú, že ich spolužiaci, ktorí na základnej škole zostali a potom išli na gymnázium, dosiahli neskôr úplne rovnaké výsledky. "Takže vojnu proti osemročným gymnáziám viesť netreba," zdôrazňuje Beblavý. Dodáva, že výsledky zároveň naznačujú, že osemročné gymnáziá nepridávajú výraznú pridanú hodnotu systému.

V prospech ministrových vyjadrení hrá fakt, že z matematiky maturuje príliš málo stredoškolákov. Zo 60 000 maturantov si skúšky dospelosti z matematiky zvolilo len 8 700, čo je asi každý siedmy maturant. Povinná maturita z matematiky však podľa poslanca problém nevyrieši. "Tých 8 700 maturantov z matematiky je tam dobrovoľne, takže sa dá očakávať, že sú to tí, ktorí sú z matematiky lepší, respektíve k nej majú lepší a aktívnejší vzťah. Napriek tomu v maturite z matematiky bola pomerne nízka úspešnosť – len 50,8 percenta," uvažuje Beblavý. Podľa neho horšie výsledky i nízky záujem o maturitu z matematiky svedčia skôr o zlom spôsobe vyučovania tohto predmetu. "Čaplovič má pravdu v dôraze na matematiku, ale nesprávny prístup k riešeniu," nazdáva sa Beblavý. Výsledky maturity však podľa neho vyvracajú tvrdenia ministra o tom, že príliš humanitne orientované gymnáziá nevedia pripraviť deti na matematiku tak ako priemyselné školy. Gymnáziá majú štatisticky výrazne lepšiu úspešnosť (57,6 percenta) oproti stredným odborným školám (38,8 percenta).

Výsledky tiež potvrdzujú, že zriaďovatelia nezohrávajú významnejšiu úlohu vo výsledkoch či už v slovenčine, matematike alebo jazykoch. Medzi výsledkami verejných, cirkevných a súkromných škôl nie je štatisticky významný rozdiel. "Triediť teda školy podľa zriaďovateľa nemá zmysel, treba ísť po kvalite jednotlivých škôl," analyzuje Beblavý. Rovnako sa nepotvrdzujú ani regionálne rozdiely. V slovenčine je síce Bratislava prvá a Banská Bystrica a Košice sú posledné, ale rozdiely tiež nie sú štatisticky významné. Zásadnejšie rozdiely nie je vidno ani v matematike či jazykoch. Pikantériou sú podľa poslanca etnické rozdiely v úspešnosti. "Slováci sú v slovenčine výrazne menej úspešní ako Maďari v maďarčine, konkrétne 59,1 percenta vz 69,3 percenta," poznamenal Beblavý. Keďže maturita v rodnom jazyku a literatúre je povinná, sú podľa neho len tri možnosti. Buď sú maturujúci Slováci v priemere hlúpejší od maturujúcich Maďarov, o čom pochybuje, alebo sú testy z maďarčiny ľahšie ako v slovenčine, alebo sa maďarský jazyk a literatúra učia na maďarských školách ako slovenský jazyk a literatúra na slovenských školách. Beblavý chváli za profesionálny prístup rezortný Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý má na starosti prípravu písomných maturít. Oceňuje, že okrem všeobecných výsledkov už organizácia zverejnila aj výsledky za jednotlivé školy spôsobom, ktorý umožňuje porovnávanie.

Zdroj: SITA