Význam environmentálnej výchovy v materskej škole

Prešlo dlhé obdobie, kým si človek začal uvedomovať svoju závislosť od prírody a tesnú spätosť s ňou. Postupná biologizácia, chemizácia a robotizácia síce na jednej strane umožnili rast jeho životnej úrovne, no na strane druhej sa stali najmohutnejším zdrojom znečisťovania životného prostredia. Znečistený vzduch, voda, potraviny, do ktorých sa dostávajú znečistené látky z pôdy a ovzdušia, negatívne ovplyvňujú zdravotný stav človeka.

Environmentálna výchova, ktorá sa realizuje v materských školách, poskytuje priestor a neohraničené možnosti na vytváranie základov zodpovedného vzťahu človeka k životnému prostrediu.

Pojem „environment“, ktorý v angličtine znamená prostredie, okolie, bol prvýkrát spomenutý na konferencii UNESCO v Tbilisi v roku 1997, kde boli prvýkrát vytýčené i ciele environmentálnej výchovy:

• vytvoriť nové vzory správania sa jednotlivcov, skupín a spoločenstiev vo vzťahu k životnému prostrediu
• poskytnúť každému možnosť získať vedomosti, hodnoty a schopnosti potrebné pre ochranu životného prostredia,
• podporiť vedomie starostlivosti o hospodárske, sociálne, politické a ekologické súvislosti v mestách a na vidieku.

Pri realizácii environmentálnej výchovy v materskej škole sa dieťa v rámci svojich vekových a individuálnych zvláštností oboznamuje s podstatou ekologických zákonitostí, rozvíja si estetické cítenie a formuje humánny a morálny vzťah k ochrane a tvorbe životného prostredia. V rámci environmentálnej výchovy dieťa získava vedomosti, zručnosti a návyky, formuje sa jeho hodnotová orientácia, postoje, správanie.

Vyššie uvedené ciele nie je možné dosiahnuť prostredníctvom sprostredkovávania vedeckých informácií, ale citlivým usmerňovaním, praktickou činnosťou a praktickou skúsenosťou. Odporúčame uprednostňovať priame pozorovanie, odhaľovanie a riešenie problémov, resp. ich priamu účasť na riešení problémov, experimentovanie, analyzovanie, tvorivé myslenie.

V rámci realizácie environmentálnej výchovy poskytujeme dieťaťu možnosť rozvíjať sa integrovane vo všetkých oblastiach rozvoja:

• v kognitívnej — získať primerané poznatky o ochrane prírody, vypestovať si základné návyky ekologického konania, spoznávať prírodu a jej význam,
• v sociálno-emocionálnej — rozvíjať emocionálny vzťah k prírode, ochrane života, vnímať krásy prírody, vyjadriť svoje city k okoliu, naučiť sa niesť zodpovednosť za svoje konanie,
• v perceptuálno-motorickej — rozvíjať zmyslové vnímanie, koordináciu zmyslových a pohybových orgánov, rozvíjať motorické zručnosti a sebaobslužné pracovné návyky potrebné pri ochrane prírody a životného prostredia.

Pre úspešnú realizáciu environmentálnej výchovy je dôležité, aby sa možnosti jej uplatnenia systematicky plánovali a spájali so životom.

Vybrané z publikácie Dieťa a jeho svet.