Žiaci dostali povinnú angličtinu

Parlament včera večer nevyhovel námietkam prezidenta Ivana Gašparoviča a schválil zavedenie povinnej angličtiny v školách.

Problémy budú v regiónoch
Pre niektoré školy novela školského zákona nebude znamenať nič nové, iným spôsobí komplikácie. „Angličtina v našej škole sa učí už od prvého ročníka, dve hodiny týždenne, bola to požiadavka rodičov,“ povedala HN riaditeľka Základnej školy na Mierovej ulici v Bratislave Renáta Križková. To, čo platí v hlavnom meste, však nemusí platiť v regiónoch.
  
„Budeme mať problémy,“ hovorí riaditeľka Základnej školy v Tvrdošovciach Silvia Tóthová. Deti sa budú musieť preorientovať z nemčiny, ktorú tam vyučujú. „Celá škola sa bude musieť preorientovať. Budem musieť hľadať učiteľky alebo nejakú silu, čo bude toto vyučovať,“ dodala.

S uprednostňovaním angličtiny nesúhlasil prezident, ktorý školský zákon ešte v decembri vrátil do parlamentu.

„Považujem za veľmi paradoxné, že takýto argument používa práve pán prezident, ktorý v medzinárodných stykoch hendikepuje celú našu krajinu tým, že neovláda anglický jazyk,“ kritizovala ho včera poslankyňa SDKÚ-DS Tatiana Rosová.
  
Gašparovič totiž ovláda len základné frázy a doučovanie z angličtiny si neobjednal ani po opätovnom zvolení za hlavu štátu. Spolieha sa radšej na kvalifikovanosť svojich tlmočníkov.
  
Povinná angličtina podľa ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) nie je ničím čudným, funguje vo väčšine štátov Európskej únie. Slovensko sa tak len pripojí k Česku, Francúzsku, Holandsku, Slovinsku či Švédsku. Niekdajší minister školstva Martin Fronc (KDH) zase pripomenul, že povinný jazyk tu už bol za prvej Československej republiky.

Učiť majú aj nekvalifikovaní
Opozícia je, naopak, za slobodnú voľbu. Exminister školstva Ján Mikolaj (SNS) si myslí, že zavedenie angličtiny je len politickým a populistickým ťahom. Aj odborníci v minulosti upozorňovali, že v školách nie je dostatok kvalifikovaných učiteľov, vraj ich chýbajú tisícky. Jazyk totiž učia aj ľudia, ktorí počas štúdia na vysokej škole neabsolvovali pedagogické minimum.
  
Práve preto v minulosti zavedenie angličtiny brzdilo aj koaličné KDH. V parlamente však nakoniec včera jeho členovia za angličtinu zahlasovali, koalícii chýbal len jeden poslanec. Nakoniec sa ukázalo, že nedostatok kvalifikácie nie je až taký veľký problém. „Správa štátnej školskej inšpekcie jednoznačne dokumentuje, že výsledky žiakov, ktorých učia kvalifikovaní i nekvalifikovaní učitelia, sa vôbec nelíšia. Ba dokonca na úrovni stredných škôl o niečo lepšie dopadli žiaci, ktorých učili nekvalifikovaní učitelia,“ tvrdila včera Rosová.
  
Zákon neurčuje, od ktorého ročníka bude angličtina povinná, ani povinnú anglickú maturitu. Pôvodnou predstavou ministerstva však bolo zaviesť výučbu od tretieho ročníka.

Zdroj: SITA