Vznikne prvá škola pre hyperaktívne deti

Vzdelávať sa tam budú hyperaktívne deti na prvom stupni, teda v ročníkoch 1. až 4., na druhom stupni už budú pokračovať na iných školách a pripravovať sa na stredoškolské štúdium. Rodičia týchto detí vedia, aké je pre nich ťažké presadiť sa aj vnímať predmety vo väčšom kolektíve štandardnej školy. Neraz pritom ide o žiakov s nadpriemernou inteligenciou.

Podľa zriaďovateľa školy Stanislava Harčarika najnovšie výskumy uvádzajú, že deti s týmto problémom tvoria až 9 percent populácie a to znamená, že poruchou trpí každé desiate dieťa.

„Vškole sú často označované ako zlé, neposlušné, vyrušujúce, nedisciplinované a podobne,“ konkretizoval Harčarik. Pozná to aj z vlastnej skúsenosti, lebo má syna s poruchou pozornosti. To bol aj dôvod, prečo sa rozhodol zriadiť špecifickú školu na pomoc týmto deťom a vyhľadal aj tím učiteľov, ktorí majú z praxe skúsenosti.

V jednej triede bude len 4 až 8 detí a pedagógovia prispôsobia vzdelávací proces podľa ich diagnózy, pričom si budú pomáhať kompenzačnými pomôckami. Do vyučovania plánujú zaradiť aj relaxačné chvíľky, počas ktorých si budú prostredníctvom pohybu stimulovať pozornosť. škola bude súkromná, ale rodičia nebudú platiť školné.

Použijú aj novémetódy Súčasťou školy bude školský klub detí, čo im poskytne priestor na relax, oddych či koníčky. Do začiatku školského roka zriaďovateľ plánuje zariadiť aj telocvičňu, knižnicu a jazykové učebne. K dispozícii však budú aj rôzne terapie. Medzi nimi aj novinka, ktorá má však v USA, Anglicku či Švajčiarsku veľmi dobré výsledky.

Metóda hodnotí neuromotorický vývin s cieľom zistiť, či sú ťažkosti dieťaťa podmienené nedostatočným fungovaním centrálnej nervovej sústavy v oblasti senzomotorickej integrácie a rovnováhy. Po diagnostike je možné žiakovi navrhnúť fyzické cvičenie ušité „namieru“. „Môjsyn je už síce stredoškolák, ale určite by som uvítala, keby aj skôr vznikla taká škola. Práve na prvom stupni je pre hyperaktívne deti najťažšie zvládnuť disciplínu, nápor nových vedomostí a sústrediť sa. Možno bolo dobre, že bol integrovaný do normálnej triedy, ale od učiteľov som často počúvala sťažnosti a musela som so synom veľa pracovať, aby sme sa naučili to, čo v škole nevnímal,“ povedala nám o svojej skúsenosti Jana Poliaková.

Zdroj: Košický korzár