Zajakavosť

Dieťa predškolského veku trávi väčšinu pracovného dňa v materskej škole. Preto rady, ktoré budeme opisovať, sú vhodné tak pre rodiča, ako pre pedagogického zamestnanca materskej školy. Faktor, ktorý je veľmi dôležitý a ktorý ľahko môžeme ovplyvniť, sme my sami a naše správanie, ktorým v citlivom období fyziologických ťažkostí detí predškolského veku môžeme podporovať zlepšovanie plynulosti ich reči.

• Spomaľme svoju reč – neupozorňujme dieťa, aby hovorilo pomalšie, naopak, my buďme tí, ktorí s deťmi komunikujú pomalšie. Dieťa začne prirodzene náš spomalený model komunikácie opakovať – poskytujme svojim deťom správny rečový vzor.
• Neoznačujme dieťa nálepkou „zajakavé“ – najmä preto, aby sme nedovolili súrodencom či rovesníkom dieťaťu sa posmievať alebo posmešne imitovať jeho zajakavú reč. Čím menej si dieťa bude neplynulosť svojej reči uvedomovať, tým ho bude tento problém menej trápiť, nebude traumatizované a jeho vnútorné napätie bude menšie. Tým sa príznaky neplynulosti jeho reči zredukujú.
• Hovorme dieťaťu krátke a zreteľné inštrukcie s menším dôrazom na slovnú zásobu. Dávajme menej priamych otázok a umožnime mu väčší priestor na odpoveď bez nátlaku. Všetky rečové prejavy dieťaťa prijímajme ako normálne. Umožnime mu hovoriť vlastným prirodzeným spôsobom a dovoľme mu vidieť, že aj my, dospelí robíme občas v komunikácii chyby. V komunikácii s dieťaťom predškolského veku je nevhodné použiť iróniu, ktorej dieťa v tomto období nerozumie. Preto je nutné naučiť sa s deťmi komunikovať v jednoduchých vetách a aj príkazy im dávať postupne, po kontrole porozumenia predchádzajúcim pokynom. Dlhšie súvetia môžu dieťa zneistiť a vyvolávajú neporozumenie, čím zvyšujú napätie.
• Odstráňme situácie, ktorých sa dieťa evidentne bojí! Túto skutočnosť neodporúčame podceňovať aj napriek predchádzajúcej pozitívnej skúsenosti. Každé dieťa je jedinečné a tak je nutné k nemu aj pristupovať. Naopak, v tomto období priam striehnime na situácie, keď sa dieťa bojí, a okamžite odstraňujme všetky stresy, ktoré by mohli spôsobiť jeho zajakavé správanie.
• Pomôžme dieťaťu, aby sa cítilo prijímané a akceptované! V tomto období je dôležité, aby sme sa zbavili hodnotenia dysfluentnej reči dieťaťa, boli trpezliví a dali dieťaťu pocítiť, že ho prijímame také, aké je. Vytvárajme láskavé prostredie, ktoré bude vplývať na plynulosť reči dieťaťa podľa nášho správneho rečového vzoru. K tomu patrí aj akceptovanie odmietnutia dieťaťa recitovať básničku pred ostatnými deťmi. Naopak, je vhodné podporovať dieťa v jeho neverbálnom vyjadrení, napríklad: „Stačí, keď mi to ukážeš,“ alebo reflektovaním videného a počutého, napríklad: „Vidím a počujem, že sa ti dnes nechce o tom rozprávať. Som tu a môžeš za mnou prísť, keď to budeš chcieť povedať.“ Hľadajme spôsoby aj neverbálneho (neslovného) vyjadrenia pocitov a potrieb dieťaťa.

V žiadnom prípade dieťaťu neskáčeme do reči, nedopovedáme zaň vetu a netlačíme naň našimi prehnanými očakávaniami typu „Si už dosť veľký, aby si to povedal krajšie.“ Toto len v dieťati vyvoláva pocit sklamania a akékoľvek nenaplnené očakávanie je preň hodnotením, čo ničí vzťah medzi dieťaťom a dospelým.

• Vyhýbajme sa náhlym, nečakaným zmenám v životospráve dieťaťa. Pravidelný režim je pre dieťa dôležitý aj z hľadiska vytvárania pocitu bezpečia, keď sa dieťa cíti istejšie. Každé dieťa, ktoré sa pozitívne adaptuje na materskú školu, teší sa do nej aj preto, lebo vie, že ho čaká známa pani učiteľka, kamaráti, známe prostredie a opakujúce sa činnosti, ktoré dieťaťu pomáhajú v časovej orientácii počas dňa. Náhle zmeny, najmä tie negatívne, ako je pobyt v nemocnici, náhle sťahovanie – zmena bydliska, môžu ovplyvniť plynulosť reči dieťaťa a je nutné na to dieťa vopred pripraviť.
• Dôležité rozhovory veďme v neprítomnosti dieťaťa! Toto sa týka najmä rodičov dieťaťa, ktorí svojimi partnerskými problémami nesmú zaťažovať malé dieťa. Treba si to uvedomiť najmä pri striedavej starostlivosti rozvedených rodičov, kde nie je vhodné dieťa zaťažovať problémami zranených partnerov, ani  využívať dieťa ako nástroj na dosiahnutie svojich v partnerstve nenaplnených potrieb.
• Počúvajme dieťa, čo je dôležitou súčasťou komunikačného procesu. Buďme aktívne počúvajúci, aj keď nás to niekedy unavuje. Počúvaním dieťaťa môžeme priamo ovplyvniť jeho skúsenosť s výmenou informácií. To ovplyvňuje pocity dieťaťa, zlepšuje radosť z komunikácie, a teda aj plynulosť rečového prejavu dieťaťa. Neprerušujme dieťa v komunikácii a pri našom prehovore hovorme s dieťaťom a nie na dieťa. Spôsob, akým rozprávame, je úzko spojený s procesom počúvania. Vo chvíľach, keď sa s nami chce dieťa rozprávať, nevtieravo mu ponúkajme pravidlá konverzácie. Minimalizujme našu kritiku a komentáre týkajúce sa reči dieťaťa. Snažme sa, aby dieťa malo z reči dobrý pocit. Čítajme a rozprávajme mu rozprávky a príbehy, kde mu pomôžeme slovne vyjadriť to, čo cíti.

Viac v publikácii Problémové dieťa v predprimárnom vzdelávaní.