Žiaci na mieru sa biznisu vzďaľujú

Kým Draxler navrhol, aby za to boli zodpovedné certifikačné rady pod kontrolou zamestnávateľov, časť podnikov chce, aby za to zodpovedal štát. Práve od dohody zamestnávateľov s ministerstvom bude závisieť, či si firmy budú môcť znižovať daňový základ aj o 3 200 eur na žiaka už od septembra. „Ak by sme stihli predložiť návrh zákona na rokovanie vlády, ktoré bude 14. januára, stihli by sme aj tohtoročné prijímacie konania na stredné školy,“ potvrdila hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Podľa nej sa však na zhodu zatiaľ ešte len čaká.

Možný je aj kompromis Niektoré firmy v návrhu vidia riziko, že zamestnávateľské zväzy nebudú rozhodovať férovo a podľa potreby trhu práce. Poukazujú na nedostatočné personálne či materiál ne vybavenie zväzov. „V prípade, ak sa naplní predstava o postavení týchto organizácií, budú si nárokovať príspevok od štátu alebo od zamestnávateľov, čím sa celý systém predraží,“ upozornil predseda Klubu 500 Vladimír Soták, ktorý stojí zároveň na čele Železiarní Podbrezová. Tá pritom ako jedna z prvých firiem u nás začala so zapájaním žiakov do výroby. Pri závode zriadila školu, ktorá zabezpečuje praktické vyučovanie v strojárňach. Firma absolventom ponúka prácu. No zatiaľ bez pomoci štátu. V podobnej situácii je aj firma Matador Group, ktorej by sľubované zvýhodnenie pomohlo. „S výučbou však ani po odklade neprestaneme, keďže týchto absolventov potrebujeme,“ dodala Linda Golejová z PR oddelenia Matadoru.

Väčšina zamestnávateľov však s návrhom nemá problém. Odborový zväz KOVO by súhlasil aj s kompromisným návrhom. „Aby vznikla zmiešaná skupina, v ktorej by mali slovo obidve strany,“ povedal predseda zväzu Emil Machyna.

Konkurenčná výhoda Na návrhu zákona, ktorý má prepojiť odborné školstvo s podnikmi, pracoval rezort školstva viac ako dva roky. Prípravu komplikovali diskusie o tom, ako má fungovať zvýhodňovanie firiem, ktoré sa do systému zapoja. Konečný návrh sa napokon inšpiroval pravidlami, ktoré platia v Nemecku či Rakúsku. A to vrátane certifikovania pracovísk, podotkol rezort školstva.

Prípadné oneskorenie účinnosti zákona by bolo podľa ekonomického analytika Vladimíra Baláža zo SAV na škodu. Zároveň však dodal, že reálne výsledky zákona sa tak či tak prejavia až o niekoľko rokov. „Teda keď vyjdú zo škôl prví absolventi nového systému a keď sa viac rozvinie,“ povedal. Slovensko by následne mohlo byť v konkurenčnej výhode oproti krajinám, kde systém nefunguje. Hoci na reálny efekt opatrení si podľa Baláža teba počkať. Duálne vzdelávanie však už dnes funguje z okolitých štátov v Rakúsku, Maďarsku a oklieštene, so špecifickou podporou štátu, aj v Poľsku.

Čo má priniesť zákon o odbornom vzdelávaní?

• Žiaci budú venovať praktickej výučbe najviac 40 percent štúdia.
• Firma, pre ktorú žiak odrobí viac ako 400 hodín praktického vyučovania, si bude môcť znížiť základ dane o 3 200 eur na žiaka.
• Ak pre ňu žiak odrobí viac ako 200 hodín praktického vyučovania, bude si môcť znížiť základ dane o 1 600 eur na žiaka.
•  
• Firmy poskytujúce duálne vzdelávanie si budú môcť uplatniť ako daňový výdavok všetky náklady spojené s poskytovaním vyučovania.

Zdroj: Ecopress