Prevádzka školy
ZO ZAHRANIČIA: Čo chcú Fíni zmeniť vo svojich školách?
Londýnsky denník Independent nedávno zverejnil senzačný článok o fínskych plánoch zmeniť spôsob výučby v štátnych školách. Už vraj nebudú existovať matematika, dejepis a zemepis ako jednotlivé predmety. Žiaci budú namiesto nich študovať témy ako Európska únia, pričom budú získavať jazykové a matematické znalosti a vedomosti zo zemepisu a dejín len tak mimochodom. Hoci to nie je presný opis toho, čo sa deje vo Fínsku, článok sa ujal na sociálnych sieťach. Náprava rozškatuľkovaného učenia zjavne znie dobre ušiam mnohých ľudí.
Ako to Fíni plánujú
Fínska reforma osnov naplánovaná na budúci rok však nerobí nič také vzrušujúce ako rušenie predmetov. Vyzýva školy, aby zaviedli obdobia, keď sa bude učiť interdisciplinárne, s dôrazom na javy. V Helsinkách budú mať počas roka dve takéto obdobia a každé by malo trvať niekoľko týždňov. Na mnohých iných školách, najmä na vidieku, budú tieto obdobia asi kratšie, lebo učitelia neveria v hypermoderné metódy alebo nevedia, ako ich používať.
Revolúcia nie je typicky fínsky jav – na rozdiel od fušovania.
A presne to Fíni s osnovami robia. Národná vzdelávacia rada hĺbala, prečo sú študenti nespokojnejší so svojou školskou dochádzkou a prečo sa zhoršujú výsledky testov: v roku 2003 mali fínski študenti druhé najlepšie výsledky zo 65 štátov v testovacom programe PISA Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ale v roku 2012 skončili na 12. mieste. Takže rada prišla s nápadom priblížiť osnovy životným situáciám, na aké študenti veľmi pravdepodobne natrafia v živote.
Vedomosti v komôrke
Je to variácia na starú ideu Johna Deweyho (americký filozof a reformátor vzdelávania). Ten v roku 1938 napísal: „Jedným z problémov je, že každá téma sa učila izolovane – dali ju akoby do vodotesnej komory. Keď sa teda položí otázka, čo sa s ňou stalo, kam dospela, správna odpoveď znie, že je stále tam, vo zvláštnej komôrke, kam ju pôvodne odpratali. Ak nastanú presne tie isté podmienky, za akých ju získali, tiež sa obnoví a bude dostupná. No pri získaní bola oddelená, a tak je natoľko odrezaná od zvyšku skúseností, že za súčasných životných podmienok nie je prístupná.“
Toto platí aj dnes. Ako poznamenal Dewey, keď chceme zistiť, čo sme sa naučili v škole, často uvažujeme, koľko „odúčania“ a nového učenia musíme od tých čias urobiť. Spomínam si na svojich desať rokov v sovietskej škole ako na ničivo nudné plytvanie časom: všetko, čo viem, som sa naučil inde.
To však neznamená, že fínsky model by na mňa fungoval. Nie som si istý, že záleží na tom, či sa tému naučíte zo špecializovaných učebníc, alebo v širšom kontexte; neexistuje univerzálne najlepší spôsob, ako si osvojiť informácie.
Ja by som bol privítal rozvíjanie základných schopností, ako sú kreslenie a písanie na stroji, a zložitejších ako výskum a prezentácie.
Ako to robia Estónci
Estónsko, sused Fínska, ktorého výsledky PISA programu sa zlepšujú a ktorého priekopnícky systém elektronickej štátnej správy Fínsko teraz prijíma, učí školákov kódovať, robiť webové stránky a aplikácie.
Keď si osvoja tieto zručnosti, získajú aj vedomosti, ktoré budú chcieť – a nemusia to byť práve vedomosti, aké potrebuje každý.
Moja známa, učiteľka ekonomiky, sa nedávno sťažovala na doktorandských študentov vo svojom pokročilom kurze: Vraj nemajú žiadne spoločné kultúrne zázemie, takže je ťažké ponúknuť im príklady, ktoré by všetci pochopili. Nečítali rovnaké knihy ani nepozerali rovnaké filmy, hoci všetci dospievali v jednom štáte. Aj ich vnímanie dejín svojej vlasti sa výrazne líšilo. No všetci boli veľmi zdatní vo svojich vybraných oblastiach ekonomiky.
Nie je to skôr skvelé? Ľudia sú inšpiratívnejší a ich myslenie je sviežejšie, keď používajú podobné typy schopností na vybudovanie výrazne odlišných vedomostí. To však nie je čosi, čo by podporoval nový fínsky systém.
Možno najlepšia črta fínskeho systému je sloboda, akú majú tamojšie školy pri vytváraní vlastných osnov v rámci voľného celoštátneho rámca, a sloboda, ktorú majú študenti pri rozhodovaní, ako sa chcú učiť.
Experimentovanie môže pomôcť vyvinúť alternatívy k tradičnému systému výučby, aký si všetci pamätáme a aký v skutočnosti neželáme svojim deťom.
Zdroj: SME