Súkromné aj štátne materské a základné školy poskytujú podobnú kvalitu vzdelávania

V školskom roku 2022/2023 ŠŠI realizovala komplexnú inšpekciu (KI) v 144 MŠ a v 84 ZŠ. Z hľadiska zriaďovateľa z nich tvorili štátne MŠ viac ako tretinu a štátne ZŠ viac ako dve tretiny škôl. Súkromné MŠ predstavovali polovicu a súkromné ZŠ tretinu sledovaných škôl. KI v cirkevných školách bola zo štatistického hľadiska realizovaná na málo významnej vzorke, preto sa porovnávanie sledovaných oblastí zameralo na štátne a súkromné školy.

Zo všetkých súkromných materských a základných škôl na Slovensku zaradených do Siete škôl a školských zariadení SR sme vykonali KI v tretine (34,5 %) MŠ a takmer v tretine (31,0 %) ZŠ. Rozdiely v dosiahnutých úrovniach sledovaných oblastí neboli medzi školami výrazné (menšie ako 8 %) (Tabuľka 1).

Tabuľka 1 Prehľad dosiahnutej úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu (resp. činnosti), riadenia škôl a podmienok výchovy a vzdelávania v štátnych a súkromných materských a základných školách

POROVNANIE OBLASTI VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ ČINNOSTI

Materské školy

Celkovo dosiahlo učenie sa detí v štátnych MŠ dobrú úroveň, v súkromných MŠ priemernú. Avšak rozdiel v dosiahnutých hodnotách medzi súkromnými a štátnymi MŠ bol minimálny (štátne školy dosiahli o 1,3 % lepšie výsledky).

Pri hodnotení jednotlivých spôsobilostí (zručností) dosiahli dobrú úroveň štátne i súkromné MŠ v rozvíjaní pracovných zručností, komunikačných a pohybových spôsobilostí. Ostatné spôsobilosti (zručnosti) deti v súkromných aj štátnych školách zvládali, prejavili alebo predviedli na priemernej úrovni. Rozdiely v hodnotení spôsobilostí (zručností) v prospech štátnych škôl sa prejavili v rozvíjaní:

* digitálnych zručností detí (v štátnych MŠ bola takmer o 10 % vyššia úroveň);

* grafomotorických zručností detí (v štátnych MŠ bola takmer o 9 % vyššia úroveň);

* sociálnych a personálnych spôsobilostí detí (v štátnych MŠ bola takmer o 4,5 % vyššia úroveň).

Základné školy

Celková úroveň rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov (učenie sa žiakov) v súkromných i štátnych ZŠ dosiahla priemernú úroveň. Súkromné školy mali o 6,4 % lepšie výsledky, pričom evidovali o 10,7 % viac nadaných žiakov a nevzdelávali žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.

V súkromných ZŠ bola preukázaná vyššia úroveň vo všetkých sledovaných kompetenciách učenia sa žiakov, pričom najväčší rozdiel medzi štátnymi a súkromnými školami bol v úrovni rozvíjania:

* občianskych kompetencií (v súkromných ZŠ bola o 8,9 % vyššia úroveň);

* komunikačných kompetencií žiakov (v súkromných ZŠ bola o 8,1 % vyššia úroveň);

* rozvíjania kompetencií k celoživotnému učeniu sa žiakov (v súkromných ZŠ bola o 7,3 % vyššia úroveň).

POROVNANIE OBLASTI RIADENIA ŠKOLY

Materské školy

Celkovo bolo riadenie súkromných i štátnych MŠ na dobrej úrovni. Veľmi dobrú úroveň dosiahli súkromné aj štátne MŠ v kritériu hodnotenia školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) a klímy školy. Dobrú úroveň vykazovali MŠ v službách školy. Najvýraznejší rozdiel medzi školami bol v úrovni vnútorného systému kontroly a hodnotenia (11 %), pričom daný indikátor bol pri posudzovaní riadenia škôl najnižšie hodnotený.

Z výsledkov hodnotenia indikátorov týkajúcich sa ŠkVP, pedagogického riadenia, klímy a kultúry školy i služieb školy vyplynulo:

* vytvorenie podmienok pre vzdelávanie detí so ŠVVP prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) v ŠkVP malo viac štátnych MŠ (o 14,5 %);

* vlastný plán rozvoja malo vypracovaný viac riaditeľov štátnych MŠ (o 10 %);

* plán profesijného rozvoja malo vypracovaný viac riaditeľov štátnych MŠ (o 5 %);

* plánovanú kontrolnú činnosť vykonávali a zároveň jej výsledky analyzovali viac vedúci zamestnanci štátnych MŠ (o 15,2 %).

Závažným zistením je, že viac ako polovica súkromných (52,5 %) a tretina (31,6 %) riaditeľov štátnych MŠ nerozhodovala v súlade s právnymi predpismi.

Základné školy

Celková úroveň v oblasti riadenia súkromných i štátnych ZŠ dosiahla priemernú úroveň, pričom úroveň riadenia súkromných škôl bola o 7,3 % vyššia ako štátnych. Vo všetkých kritériách riadenia vykazovali súkromné školy vyššiu úroveň. Najsilnejšou oblasťou riadenia bolo vypracovanie ŠkVP. V oblasti hodnotenia pedagogického riadenia, klímy a kultúry školy dosiahli súkromné školy dobrú úroveň. Najslabšou oblasťou riadenia v súkromných aj štátnych školách bola oblasť služieb školy a vnútorného systému hodnotenia a kontroly.

Z výsledkov hodnotenia indikátorov týkajúcich sa ŠkVP, pedagogického riadenia, klímy a kultúry školy  i služieb školy vyplynulo:

* úroveň vypracovania ŠkVP bola v súkromných základných školách lepšia (o 5,1 %);

* absolvované vzdelávanie pedagogických zamestnancov malo dopad na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu viac v súkromných ZŠ ( o 17,6 %);

* plán manažérskeho a pedagogického rozvoja vedúcich zamestnancov malo vypracovaný a realizovalo viac súkromných ZŠ (o 21,5 %);

* otvorenú klímu potvrdilo viac pedagogických zamestnancov súkromných ZŠ (o 28,7 %);

* činnosť pedagogického asistenta zabezpečilo viac štátnych ZŠ (o 16,2 %).

POROVNANIE OBLASTI PODMIENOK VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

Materské školy

Celková úroveň podmienok výchovy a vzdelávania v súkromných i štátnych MŠ dosiahla dobrú úroveň, pričom rozdiel úrovne podmienok v súkromných a štátnych MŠ bol zanedbateľný (o 2,7 % lepšiu úroveň mali štátne MŠ).

* Najvýraznejší rozdiel medzi štátnymi a súkromnými školami bol v personálnych podmienkach, kde úroveň súkromných MŠ bola o 13,2 % nižšia ako v štátnych.

* V priestorových podmienkach súkromné MŠ vykazovali mierne vyššiu úroveň (o 2,6 %). Takmer o pätinu (18,2 %) viac súkromných škôl v porovnaní so štátnymi malo vytvorené bezbariérové prostredie pre deti so ZZ.

Základné školy

Celková úroveň podmienok výchovy a vzdelávania v súkromných i štátnych ZŠ dosiahla dobrú úroveň, pričom rozdiel bol zanedbateľný (o 0,4 % lepšiu úroveň mali štátne ZŠ).

Úroveň personálnych podmienok v súkromných ZŠ bola mierne nižšia ako v štátnych (o 0,9 %) a týkala sa:

* nesplnenia kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon riadiacej funkcie vedúcich zamestnancov, neabsolvovania základného alebo rozširujúceho programu funkčného vzdelávania, či nevykonávania priamej výchovno-vzdelávacej činnosti niektorých riaditeľov najmä súkromných škôl;

* nezabezpečenia kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov (v 4 štátnych a v 1 súkromnej ZŠ);

* nedostatočnej odbornosti vyučovania najmä v nižšom strednom vzdelávaní, kde súkromné ZŠ dosiahli nižšie alebo porovnateľné hodnoty ako štátne školy takmer vo všetkých vyučovacích predmetoch s výnimkou občianskej náuky (OBN).

Najvýraznejší rozdiel medzi štátnymi a súkromnými školami bol v personálnych podmienkach, kde úroveň súkromných MŠ bola o 13,2 % nižšia ako v štátnych.

Štátne ZŠ v porovnaní so súkromnými zaznamenali o 5,1 % vyššiu úroveň v zabezpečení priestorových podmienok:

* odborné učebne malo zriadené viac štátnych ZŠ (o 22,9 %);

* základné učebné priestory (predovšetkým telocvične) nevybudovalo 3,7 % súkromných ZŠ, avšak pätina (22,6 %) štátnych ZŠ;

* bezbariérové prostredie chýbalo v 55,6 % súkromných ZŠ a v 66,0 % štátnych škôl.

Úroveň materiálno-technických podmienok v súkromných aj štátnych ZŠ dosiahla približne rovnaké hodnoty (súkromné ZŠ mali úroveň iba o 1,0 % vyššiu ako štátne).

Z výsledkov porovnania inšpekčných zistení vyplynulo, že vo všetkých hodnotených oblastiach celkovo vykázali súkromné MŠ mierne nižšiu úroveň, kým v ZŠ bola úroveň vyššia. Nižšie hodnotenie v štátnych ZŠ ovplyvňuje viacero faktorov. Štátne školy sú spádovými školami a vzdelávajú všetkých žiakov, ktorí majú trvalé bydlisko v školskom obvode danej ZŠ. Súkromné ZŠ túto povinnosť zo zákona nemajú, sú navštevované žiakmi pochádzajúcimi z lepšieho ekonomicko-sociálneho prostredia, ktoré pozitívne vplýva na učenie sa žiakov. V súkromných ZŠ sa vzdelávalo aj viac ako 12 % žiakov s nadaním, ktorí v štátnych ZŠ tvorili len 1,5 %. Sledované súkromné školy nevzdelávali žiakov z MRK, avšak v sledovaných štátnych ZŠ žiaci z MRK tvorili 4,7% (543 žiakov), pričom mnohí z nich boli evidovaní aj ako žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvňoval úroveň učenia sa žiakov v kontrolovaných štátnych školách, bola jazyková bariéra najmä žiakov z MRK. Nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka školy, slabo rozvinuté komunikačné a vyjadrovacie schopnosti, malá slovná zásoba mali priamy dopad na vzdelávacie výsledky žiakov vo všetkých vyučovacích predmetoch.

Výsledky zistení sú spracované v správe Porovnanie zistení z komplexných inšpekcií v základných a materských školách podľa zriaďovateľa

Zdroj: ssi.sk