Archeológovia dokážu zistiť presný rok zoťatia stromu nájdeného pri výskume

Teraz sa do histórie zapíše aj tým, že pomôže presne datovať nálezy driev používaných v minulosti na stavbu či výrobu nástrojov. „Tento rok máme veľmi zaujímavý nový výsledok, nielen v súvislosti s Bojnou, ale aj vďaka Bojnej. Prekrížili sa naše poznatky z prírodovedeckých analýz, zjednodušene povedané merania letokruhov na nájdených zvyškoch driev. Keď sa to pospájalo dokopy s inými hradiskami, najmä v Majcichove, tak sa nám po prvý raz podarilo aj tu na Slovensku urobiť takzvanú dendrochronologickú krivku," vysvetlil riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Nitre Matej Ruttkay.

Dendrochronologická krivka umožňuje na základe letokruhov určiť veľmi presné datovanie dreva nájdeného v archeologických objektoch. Pre územie západného Slovenska doteraz neexistovala, preto mali archeológovia problém datovať drevené zvyšky, ktoré by inak boli na dendrochornológiu vhodné. Teraz sa takúto krivku podarilo vytvoriť. „Takže teraz už máme k niektorým objektom veľmi dobré dáta. Vieme povedať presne rok, dokonca aj ročné obdobie, kedy bolo zoťaté drevo, ktoré sa použilo v niektorej stavbe. Povedzme, že vieme, že to bolo v roku 882 v zime. Je jasné, že ho niekto mohol použiť aj o sto rokov, ale nemohol ho použiť pred sto rokmi, ani o rok skôr. Je to prelomová informácia, lebo mnohé veci budeme vedieť zadatovať a mnohé veci výrazne spresnia naše pohľady napríklad na rannostredovekú históriu," uviedol Ruttkay.

Tento rok sa archeológom podarilo objaviť v Bojnej aj niekoľko mohýl, v ktorých sa našli črepy z nádob pochádzajúcich z 8. storočia po Kristovi. „Našli sa na kopci v blízkosti hradiska, doterajšie nálezy však svedčia o tom, že sú zrejme staršie ako samotné hradisko," uviedol Štefan Hritz z AÚ SAV. V tomto roku sa začala skúmať najväčšia z približne siedmich mohýl.

Bojná sa stala známa vďaka pozláteným plaketám, ktoré podľa odborníkov pochádzajú pravdepodobne z prenosného oltárika a súvisia s kresťanskou misiou, zrejme z patriarchátu v severotalianskej Aquilei. Krátke texty na plaketách sú zároveň prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov. Podľa archeológa Karola Pietu bolo vo svojej dobe hradisko v Bojnej jedným z najväčších opevnení v Karpatskej kotline. „Zažilo veľký rozmach na začiatku 9. storočia, v čase Nitrianskeho kniežatstva, ešte pred vznikom Veľkej Moravy. O jeho veľkom význame nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní, zlatom zdobených ostrôh... Tie mohli nosiť iba príslušníci kniežacej vrstvy, prípadne kniežacej družiny," uviedol Pieta v čase začiatku systematického výskumu na tejto lokalite.

Zdroj: TASR