Banská Štiavnica ožije frankofónnym festivalom Capalest 2010

Do Banskej Štiavnice opäť pricestujú veľký francúzsky básnik Bernard Noel a grécky žijúci klasik Titos Patrikios. Tento ročník je venovaný bulharskej a gréckej kultúre. Štiavnickému publiku sa predstaví slávna bulharská speváčka Valia Balkánska, komorný zbor Elici, básnik Kyril Kadiisky, ktorý uvedie svoju najnovšiu knihu, premietnuté budú štyri bulharské filmy, Zlodej broskýň, Viera, Veľká herézia a Lakované topánky neznámeho vojaka. Hosťami festivalu budú aj kórejská klaviristka Mi Young Lee a kontrabasista Yann Dubost. V podaní Jozefa Šimonoviča a súboru Musa Ludens zaznie Proglas, ktorý napísal v rokoch 863 až 867 Konštantín Filozof, v réžii Michela de Maulne zaznejú verše inscenované básnické čítanie z diela Vila Tereza Ladislava Novomeského. Na festivale sa zúčastní dvadsiatka európskych aj slovenských básnikov, medzi nimi Dana Podracká, Igor Hochel či Anna Amadina.
      
"Tento festival sa vždy snažil iniciovať u návštevníkov zamyslenie nad dedičstvom Cyrila a Metoda, ktoré zanechali nielen na Balkáne a v slovanských krajinách, ale aj vo Francúzsku," povedal na dnešnom stretnutí s médiami jeho riaditeľ Michel de Maulne. "Pripravené sú skoro tri desiatky podujatí, medzi nimi výstavy, koncerty, inscenované čítania, filmové predstavenia, znieť bude predovšetkým francúzština a tento rok predovšetkým bulharčina," dodal Alexander Halvoník, riaditeľ Literárneho informačného centra, ktoré je spoluorganizátorom festivalu.    
      
Už od svojho vzniku patrilo na festivale miesto aj bulharským básnikom. Tento ročník ponúka príležitosť objaviť literárne a kultúrne bohatstvo krajiny, ktorá ako prvá v Európe začala používať cyriliku. Svätí Cyril a Metod v úlohe spoločného menovateľa slovenskej a bulharskej kultúry budú symbolickými patrónmi Capalestu 2010, ktorý si tak ako po iné roky kladie za cieľ rozvíjať vzťahy medzi krajinami Frankofónie a slovanskými krajinami.
      
Súčasná bulharská poézia a literatúra sa opiera o slovanskú kultúrnu tradíciu, ktorá pretrváva už jedenásť storočí. Po smrti svätého Metoda (885) v diele slávnych učiteľov pokračovalo bulharské knieža Boris, ktorý prichýlil ich žiakov a vytvoril podmienky pre vznik literatúry "v starej bulharčine". K prvým "starobulharským" autorom patria osoby Klementa Ochridského, Konštantína Presbytera (básnika a prvého historika bulharskej literatúry) či Jána Exarcha, najdôležitejšieho literáta tohto obdobia, autora diel Pojednanie o pravej viere a Diela šiestich dní.
      
"Celý festivalový výbor aj Michel de Maulne dobre poznajú bulharské kultúrne reálie, takže aj výber, ktorý si sami urobili, hovorí o ich dobrom poznaní veci a súčasného kultúrneho diania. Každopádne je to unikátny hlas speváčky Valie Balkanskej, ktorý by si návštevník nemal nechať ujsť, aj súbor Elici je veľmi dobrý, sú to zaujímaví mladí ľudia, ktorí aj zbierajú staré cirkevné spevy a folklór, ktorý upravujú. Zaujme expozícia súčasnej bulharskej grafiky zo zbierky Romana Fečíka, ktorý bol v Bulharsku ako prokurista Eurobanky, ktorý je veľkým znalcom bulharského výtvarného umenia," povedala pre TASR Ľudmila Kotarova, zástupkyňa riaditeľky Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave.

Zdroj: TASR