Od založenia prvej detskej opatrovne uplynulo 180 rokov

Zámerom organizátorov konferencie bolo tiež prehĺbiť a obohatiť poznanie o histórii predškolskej výchovy na Slovensku a podporiť význam inštitucionálnej výchovy v treťom tisícročí. V súčasnosti je na Slovensku v sieti škôl a školských zariadení takmer 3000 MŠ. Zriaďovateľom špeciálnych MŠ je štát, ostaných mestá, obce, rôzne, u nás registrované cirkvi, fyzické a právnické osoby. Navštevujú ich deti od troch do šiestich rokov a tam, kde to dovoľujú kapacitné možnosti, aj detváky mladšie.

"Opodstatnenosť MŠ určite je veľká. Nikto nijako neznižuje váhu rodinnej výchovy, ale od určitého veku dieťa potrebuje rovesníkov. Takže na to slúžia MŠ a ony v podstate rozvíjajú osobnosť dieťaťa po rozumovej, citovo-sociálnej stránke i po stránke pohybovej. Čiže MŠ s kvalifikovanými učiteľkami rozvíja naozaj odborne osobnosť detí predškolského veku," povedala pre TASR vedúca oddelenie MŠ a školských zariadení Ministerstva školstva SR Viera Hajdúková.

Prvá detská opatrovňa na území terajšieho Slovenska vznikla v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na podnet grófky Márie Terézie Brunschwickovej, priekopníčky predškolskej výchovy vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Tá rozpracovala obsah výchovy a vyučovania s dôrazom na náboženskú a mravnú výchovu.

"Detská opatrovňa spĺňala nielen sociálnu úlohu, ale aj výchovnú. To znamená, že deti zamestnaných rodičov chodili do tejto opatrovne, ktorá sa neskôr pretransformovala na materskú školu. Prvú detskú opatrovňu otvorili na Striebornej ulici a po 70 rokoch ju presídlili do budovy dnešnej MŠ na Lazovnej ulici. Pri založení do nej chodilo od 70 do 150 detí, na jedného vychovávateľa pripadlo aj 60 detí," uviedla referentka pre MŠ banskobystrického magistrátu Jana Prekopová.

Prioritnou úlohou opatrovne bolo prípravné vyučovanie pre elementárnu školu. Deti mali zvládnuť základy kreslenia, písania, čítania, vzdelávali sa v základných pracovných úkonoch a venovali sa aj výučbe dvoch jazykov. Súčasťou výchovného pôsobenia boli aj detské hry, spev a tanec. Na jej prevádzku okrem Ženského spolku a banskobystrického magistrátu prispievali aj rodičia detí, a to podľa majetkových pomerov, pričom chudobným rodičom sa školné odpustilo.

Zdroj: TASR