Rady pri zakladaní a tvorbe školského časopisu

Treba si ozrejmiť, kto bude vydavateľom časopisu. Spravidla by ním mali byť študenti sami. Ak sa do tvorby zapája aj škola, treba pamätať na dôležitú vec: sila písaného slova je veľká. Preto starostlivo zvažujte najmä slová kritiky.

Autorskí nadšenci – budúci redaktori – si musia byť vedomí hlavne jednej veci: založenie časopisu je síce vec radostná, ale aj namáhavá a zodpovedná. Vyžaduje si pomerne veľa času. Nedá sa len tak odložiť na vedľajšiu koľaj.

Okrem autorov – pisateľov je dobre získať si ľudí (a to hlavne v ZŠ, kde deti ešte nemajú možnosti a zručnosti na prácu s počítačom a píšu na papier) aj na prepisovanie článkov do počítača a ilustrátorov.

Na prvom stretnutí je dobré metódou brainstormingu spísať a v hrubých rysoch zjednotiť základné znaky rodiaceho sa časopisu:
- názov časopisu (možno to nechať aj na neskôr, na spontánny nápad počas práce),
- rozsah (koľko dvojstránok),
- periodicita (mesačník/štvrťročník/občasník/trojtyždenník),
- cieľová skupina (aký je čitateľ, čo ho zaujíma, chceme ho zabaviť/poučiť/informovať...),
- obsah (pravidelné a občasné rubriky).

Ak sa podarí vytýčiť si konkrétne ciele v konkrétnom časovom horizonte, činnosť budúcej redakčnej rady má veľkú šancu.

Pedagóg, ktorý drží nad časopisom ochrannú ruku, ju musí mať pevnú, ale láskavú. Musí viac chváliť, ako haniť. Veď pracuje s vnímavými osobami, ktoré dobrovoľne a s dobrým úmyslom robia hoci aj chyby.

Pribúdaním redaktorov, nápadov, rubrík i financií sa zväčšuje aj rozsah časopisu. To však úmerne ovplyvní jeho periodicitu. Treba si preto rázne určiť, či bude lepší tenší a častejší alebo hrubší a menej často vychádzajúci časopis. Na pôde školy totiž nie sú podmienky, ktoré by umožňovali hlavne časovo zvládať veci tak, aby bol časopis obsažný, kvalitný, aktuálny, a zároveň aby vychádzal často.

Ak sa články zaradia do rubrík, čitateľ sa môže ľahšie orientovať v obsahu (ten býva dvojzložkový: štandardný názov rubriky a originálny názov článku) a nemusí hádať, pod ktorým titulom sa jeho obľúbený článok skrýva. Samotný názov rubriky sa po zalomení stránok objavuje už iba hore nad čiarou.

Každý z redakcie by mal mať jasno v tom, v ktorých adresároch a súboroch ukladá svoje texty. Problém môže nastať vtedy, keď sa ukladajú tie iste texty po korektúre. Pri zlom označení sa stane, že sa opravy neuložia a na chyby sa príde až po tlači.

Školský časopis môže byť aj výbornou príležitosťou, ako zlepšiť komunikáciu medzi učiteľmi a žiakmi. Ak vás táto téma zaujala, viac tipov, ako pripravovať školský časopis či ako spestriť jeho štruktúru a obsah, nájdete v našej publikácii Sprievodca triedneho učiteľa.

Článok bol spracovaný podľa Mgr. Anny Rajskej a jej článku Rady pri zakladní školského časopisu.