V Kostole Najsvätejšej Trojice v Košiciach sú okná a stĺpy, ktoré neexistujú

„Ide o najživšie zvnútra vyzdobený historický kostol, plný farieb a obohatený aj klamom pre oči. Svojou pestrosťou nám pripomína, že barok bol slasťou pre oko. Dokonca sa myslelo už aj na osobný prístup človeka k Bohu, lebo vnútri kostola sú separé bočné kaplnky s oltármi, aby mal každý pokoj a súkromie na modlenie,“ predstavil ocenený objekt znalec košickej histórie, známy potulkár Milan Kolcun. Stavbu financovala Žofia Báthoryová ako prejav radosti, že jej manželovi Jurajovi II. Rákoczimu, stíhanému za účasť v protihabsburskom povstaní, udelili milosť.

Predtým však musela kúpiť pre kostol pozemok. Na jeho časti, naľavo od terajšieho kostola, chátral dom, ktorý volali kráľovským, lebo v ňom kedysi bol kráľov úrad, mincovňa, a v 15. storočí sa tam králi aj ubytovávali pri návšteve Košíc. V 17. storočí, keď boli Košice ešte prevažne protestantské, ale rekatolizácia už štartovala, bola v ňom aj katolícka kaplnka. Nečudo, že práve tam protestantskí hajdúsi Juraja I. Rákocziho chytili a zabili troch katolíckych kňazov, ktorí sa tak stali svätými.

„Vraj aj výčitky za tento masaker, ktorý otriasol mestom, boli dôvodom na postavenie kostola práve na tomto mieste. Nový Kostol Najsvätejšej Trojice s ešte niektorými renesančnými prvkami ukončili v roku 1681 a pripadol aktívnemu rádu jezuitov, ktorí hneď vedľa vybudovali aj kláštor a na rohu Alžbetinej a Hlavnej založili starobylú univerzitu,“ vysvetlil Kolcun. Preto kostol i ulicu pri ňom volajú aj univerzitnými. Jezuitov ale rozpustili (1773), a keď ich obnovili (1814), to už kostol tri roky patril iným mníchom - premonštrátom. Títo sú teraz na Slovensku dosť unikátni, lebo sa vyskytujú už len v neďalekom Jasove, Lelese a v Košiciach.

Kostol má najviac prívlastkov, aj keď vždy ide o ten istý. Najsvätejšej Trojice, jezuitský, premonštrátsky, univerzitný a aj maďarský. „Posledným prívlastkom ho nazývajú tí, ktorí vedia, že je v ňom takmer polovica omší v maďarčine. No konajú sa tam občas i krásne koncerty, počas ktorých váš zrak môže zavadiť o cennú vyrezávanú kazateľnicu z r. 1600. Ak pozdvihnete pohľad, na strope uvidíte sv. Norberta, zakladateľa rehole premonštrátov, ako ukazuje hostiu, na druhom výjave už zakladá svoj rád a na treťom ho na smrteľnej posteli obklopujú jeho spolubratia, len tváre majú prepožičané od vtedajších mníchov, ktorí žili v Košiciach v roku 1930, keď Rudolf Orosz tento strop a steny pomaľoval. Predná stena má zas tvar oblúka, sú v ňom okná a stĺpy, ktoré neexistujú, ba aj stena je takmer rovná. Takto nás opticky vodí za nos maliar Erazmus Schrött už od roku 1786,“ dodal Kolcun.

Zdroj: TASR