V Smoleniciach treba navštíviť hradisko Molpír

Národnú kultúrnu pamiatku Molpír skúmal Archeologický ústav SAV najskôr v rokoch 1963 – 71. Už vtedy sa zistilo, že výnimočné postavenie malo toto miesto najmä v staršej dobe železnej (8. – 7. storočie pred naším letopočtom), kedy bol Molpír vybudovaný na križovatke obchodných ciest a plnil funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Vznikol na strategicky veľmi výhodnom mieste, kadiaľ viedla obchodná cesta, spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu. Blízkosť Jablonického priesmyku umožňovala aj bezprostredné prepojenie a kultúrny kontakt medzi Považím a Pomoravím. Bohaté nálezy z Molpíra dokladajú rôznorodé kultúrne kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy, ktoré sú doložené v nálezovom materiáli z hliny, bronzu, železa, kostí a parohoviny, ale aj skla a jantáru. Časť z nich sa nachádza v múzeu v obci. Kľúčový význam majú niektoré unikátne predmety, ktoré majú paralely v juhovýchodnej Európe a v Sedmohradsku, ako aj na hornom Dunaji.
      
Obnovený archeologický výskum v roku 2008 doložil okrem osídlenia v staršej dobe železnej (halštatskej) aj keltské a včasnostredoveké osídlenie.  Naposledy archeológovia na Molpíre kopali s cieľom detailnejšie rozpoznať stratigrafiu na lokalite a definovať jednotlivé obdobia osídlenia.
      
Celý jeho areál možno rozdeliť do troch častí, dvoch predhradí a akropoly, s celkovou rozlohou 12 hektárov. Obývané boli iba horné predhradie a akropola, domy zoradené v ulicovom systéme stáli na umelých terasách. Na akropole boli budované aj z vnútornej strany pozdĺž opevnia.  Boli dlhé 6 až 10 metrov, široké okolo 3 metrov, jedno, dvoj a trojpriestorové. Zbudované boli zrubovou konštrukciou na kamenných podmurovkách, steny boli z oboch strán omietnuté hlinou, podobne bola upravovaná aj dlážka, niekedy vyložená plochými kameňmi. Vykurovalo sa jednoduchými ohniskami i kopulovými pecami. Ekonomika osady bola založená na obchode a remeselnej výrobe, kde  okrem železiarstva s výrobou nástrojov, zbraní a nožov to bolo odlievanie bronzu, výroba kamenných žarnovov a  tkáčstvo. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike.  
      
Zánik hradiska podľa množstva nájdených kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov podľa všetkého nepriniesli útočníci, ale vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570 – 560 p.n.l. Súviseli pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v karpatskej kotline, označovanou ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným, zverným štýlom, ktoré našli archeológovia  v najmladších vrstvách hradiska.
      
Na lokalite sa uskutočnila pamiatková obnova a prezentácia častí opevnenia, brány, kultového objektu a cisterny. O jednotlivých objektoch návštevníkov informuje text na tabuliach tvoriacich súčasť náučného chodníka. Treba však zároveň dodať, že absencia ochrany územia a aktivita vandalov už urobila na Molpíre svoje.

Zdroj: TASR