VŠVU oslavuje 60. výročie svojho vzniku knihou a výstavou

"Dnešný deň je zasvätený minulosti, ale ja to beriem ako priesečník do budúcnosti. Kniha je horúca nielen jej tesným dodaním, ale aj textami a obsahom. Je to obraz o dianí v škole i v slovenskom umení, je dokumentom súčasnej doby," konštatoval na jej prezentácii rektor VŠVU Karol Weisslechner.

Publikácia obsahuje na vyše 280 stranách množstvo textov. Sú tam viaceré rozhovory s pedagógmi a umelcami. Čitateľ sa veľa dozvie o slovenských ženách v umení, dizajne, architektúre, maľbe i zmenách po roku 1989.

Predstavuje sa všetkých 12 katedier v textovej aj v obrazovej podobe. Nechýba zoznam 14 rektorov, z nich Rudolf Pribiš bol v tejto vrcholnej funkcii dvakrát. Oveľa viac je profesorov, docentov, odborných asistentov, asistentov a stovky absolventov od roku 1953 do 2008.

Výstava VŠVU - up - (to) - date v galérii Medium je zostavená z najnovších diel študentov, absolventov a pedagógov školy. Obsahuje sedem projektov, na ktorých sa podieľalo 23 autorov. Je tam živá performancia, minigolf, veľkoformátové maľby a grafiky, interaktívna zvukovo-obrazová inštalácia a všeličo iné. Andrej Dúbravský s Matejom Fabianom vo svojom projekte Horror Vacui v jednej miestnostnej nainštalovali posilňovňu pre zajace, ktoré sú obklopené aj zaťažené činkami. Nechýba zrkadlová guľa s parohami a iné bizarnosti.

Nenad Brankovic a Michal Tornyai pripravili pre návštevníkov päť "chemických" inštalácií, ktorými možno ovládať svetelnosť dobových fotografických portrétov ľudí. V skupinovom projekte Mezzotime Róbert Makar svojím obrazom tvrdí, že Nepravda produkuje pravdu, Denisa Rakosky v diele Zasiatie semienok využila aj vlastný portrét, Kateřina Václavková na viacerých štvorcových metroch obrazu predstavuje svoju Dovolenku, Henrich Kimerling podáva v rohovom objekte Správu, Katarína Macurová namaľovala Manifestáciu v Mexico City a Zuzana Sabová Bigboard na predaj. Niektoré diela sú pred galériou a Martinovia Kvitkovský s Vargom využili na svoju tvorbu výťah. Ako fotografické objekty poslúžili štyria členovia vedenia VŠVU, avšak prizdobení šperkami vyhotovenými absolventmi.

Ponúkame Vám aj rozhovor s Karol Weisslechner, rektorom VŠVU.

-Dnes VŠVU absolvuje hlavné oslavy, na ktoré ste pozvali vyše 2100 svojich absolventov. Prídu nejakí aj zo zahraničia?
-Nemám presný prehľad. Ale viem napríklad o jednom kolegovi, ktorý dlhšie pôsobí v Číne a príde na toto slávnostné stretnutie.

-Ako hodnotíte 60 rokov vašej školy?
-Je to cesta, ktorá je dôležitá pre slovenské výtvarné umenie. Založenie VŠVU bol nesmierne dôležitý počin pre jeho vývoj a tá cesta nebola ľahká, lebo bola často spojená s politickými tlakmi. Na druhej strane bola pozitívna v tom zmysle, že na škole vždy pôsobili osobnosti výtvarného umenia, ktoré aj v čase toho politického tlaku dokázali vytvoriť teritóriá určitých slobôd. Škola mala šťastie na pedagogické osobnosti, vychovala vždy nové generácie osobností a to sa ukazuje aj dnes, keď na nej pôsobia ľudia, ktorí sú zväčša tiež jej absolventi. Samozrejme, už v inej situácií po revolučnom roku 1989 a v oveľa otvorenejšej štruktúre s možnosťami vnútorných mobilít, cestovania do zahraničia pre študentov a pedagógov. A vždy odchádzajúce osobnosti nahrádzajú ďalšie nové - kvalitní autori a pedagógovia akceptovaní na medzinárodnej scéne.

-Aké máte počty študentov?
-Kým za 40 rokov pred nežnou revolúciou ročne končilo asi 30 absolventov, v súčasnosti máme okolo sto študentov.

-Neohrozili dve nové slovenské umelecké školy vaše pôsobenie, neklesol záujem o štúdium na vašej škole?
-Vznik jednej fakulty v Košiciach sme ako škola dokonca podporovali. Pôsobia tam aj naši bývalí pedagógovia Rudolf Sikora a Juraj Bartusz. Školy vnímam ako pozitívnu konkurenciu. Tá je vždy dobrá a prospešná, vedie k lepším výsledkom. Nemožno povedať, že by nám umelecké školy v Košiciach a Banskej Bystrici odobrali študentov. Skôr je ten fenomén, že sa hlásia na dve školy, ale väčšinou si vyberú Bratislavu. My koordinujeme, aby sa naše prijímačky neprekrývali s tými dvoma školami. Ak po týchto skúškach dochádza k pohybu počtu žiakov, naše katedry si samé o tom rozhodnú, koľkých chcú mať.

- Došlo v ostatných rokoch k zmene záujmu či nezáujmu o určité odbory štúdií?
-Nedá sa povedať, že by sa znížil počet študentov na našej škole. Evidujeme zvýšený záujem na katedre vizuálnej komunikácie, katedre dizajnu, stále je nezmenený veľký záujem na katedre maľby či grafiky. Znížený záujem registrujeme o sochu. To je možno podmienené aj dobou, lebo sochárskych zákaziek niet, ale možno aj tým, že socha si vyžaduje veľkú remeselnú zručnosť.

-K novodobému školstvu patria aj zahraničné kontakty. Aké máte vy?
-Spolupráca so zahraničím je nesmierne rozvinutá a naši študenti majú možnosť navštíviť školy od Fínska po americkú Arizonu - najrôznejšie školy nielen v Európe, ale aj v rôznych krajinách sveta. Tie možnosti sú cez grantové systémy. Máme dohody s 50 výtvarnými školami na celom svete. Zväčša sú to recipročné dohody. Prichádzajú sem ľudia z Indie, Belgicka, Holandska, Mexika a iných krajín. Naši tiež chodievajú von.

-Máte na to výberový systém? 
-V prvom rade je to jazykový konkurz. Tam sa všetci záujemcovia do zahraničia musia zúčastniť a vyselektujú sa tí, ktorí cudzí jazyk neovládajú – proste nemajú šancu. A potom je to často tak, že sa posiela študentské portfólio na zahraničnú školu. A tá sa rozhodne, či áno, alebo nie. Až na jeden alebo dva prípady sa nestalo, že by neakceptovali našich študentov. Treba povedať, že stále neobsadzujeme všetky školy, s ktorými máme dohody. Ale ročne aj vyše 40 študentov ide do sveta na jeden semester. Tam je to lepšie v tom, že keď sme u nás prešli na kreditný systém, je to podobné ako v Európe a USA – teda študentom sa započítava pobyt v zahraničí akoby študovali u nás. To znamená, že vonku majú väčšie možnosti realizovať sa na novej škole – sú konfrontovaní iným pedagógom, iným systémom a celým novým ovzduším.

-Koľkých študentov máte zo zahraničia?
-Okolo 30, s ktorými robíme prijímací deň, kde sa zoznámia so školou, programami jednotlivých ateliérov. Počas pobytu u nás majú možnosť si vyskúšať aj niekoľko odborov. Niektorí to veľmi intenzívne využívajú a udržiavajú kontakty aj neskôr. Napríklad ja som mal v šperkárskom ateliéri študentku z Nemecka, ktorá sa každý rok vracia na Slovensko a vystavuje s našimi umelcami. Proste sa jej tu až tak zapáčilo, že si kúpila fujaru a dokonca sa na nej naučila hrať, čo je neuveriteľné. Na druhej strane aj naši získavajú v zahraničí pevnejšie kontakty, ktoré pretrvávajú. Získajú si galéristu v Kolíne, Amsterdame a iných mestách, a je to úspešný odrazový mostík do budúcnosti, ako keby boli len doma.

-Je Galéria Medium prospešná pre vašu školu? Aký je v nej systém na prezentáciu tvorby?
-Táto galéria je naša, ktorú sme koncipovali krátko po nežnej revolúcii a je rozhodne prínosom. Je teritóriom, kde majú možnosť vystavovať mladí autori aj v medzinárodnom kontexte. Výstavný program funguje na princípe súťaže. Raz ročne galerijná rada posudzuje odovzdané projekty jednotlivcov alebo skupín z každého média – od dizajnu cez maľbu po sochu, a vyberie z nich na prezentáciu. Pritom dbá, aby celá výstavná činnosť bola vyvážená. Okrem toho každoročnou stálicou je spolupráca a výstavy v rámci Mesiaca fotografie, Ceny Oskára Čepána a Ceny Esll Award, to sú tri rezervované termíny.

-Má vaša škola materiálne problémy?
-Samozrejme, že financií by sme potrebovali viac, tie máme štandardné. Každá katedra dostáva z rozpočtu školy nie toľko, koľko by chcela, ale podľa celkovej štruktúry. Je to skromné - tým sa pokrývajú základné potreby bežného chodu ateliérov alebo sa dá nejaká drobnosť dokúpiť do vybavenia. Všetky katedry sa snažia o prilepšenie formou rôznych grantov alebo pomocou nadácií. Máme grantové pracovisko, ktoré pomáha granty vyhľadávať a realizovať ich podávanie, aby boli úspešnejšie. To sú projekty, ktorými si katedry pomáhajú vylepšovať študijné podmienky. V tejto sfére bývajú časté spolupráce s nejakými firmami a inštitúciami. Napríklad grafici robia rôzne veci pre iných záujemcov, aj katedra vizuálnej komunikácie pracuje s komerčným prostredím – robí katalógy, plagáty, celkové firemné vizuály na objednávku. Niektorí spolupracujú s automobilkami, môj ateliér celé leto realizuje Letnú akadémiu umeleckého šperku pre rôznych záujemcov. Sú to formy, ktorými sa dofinancovávame. Je to možné a získané finančné prostriedky využívame pre potreby školy.