Vývoj slovenských VŠ a ich fakúlt je kolísavý a nejasný

"Naše VŠ z veľkej časti stagnujú vo svojich výkonoch. To ale neznamená, že neexistujú fakulty, ktoré sa zlepšujú. Na druhej strane tu máme príklady vysokých škôl alebo fakúlt, ktoré stabilne dosahujú dobré výsledky," konštatoval Michal Považan z ARRA. Ministerstvo školstva SR výsledky agentúry ARRA nekomentuje.

Tradičný rast ARRA konštatovala na starších školách, ako je napríklad Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach alebo Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene. Do tejto skupiny patria aj novšie školy ako napríklad Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku či Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK. "Priestor však na prudkú zmenu kvality na fakultách nie je," uviedol Ivan Ostrovský z ARRA.

Medzi najväčších "skokanov" uplynulých dvoch-troch rokov patrí Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku a Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Naopak, v kvalite podľa ARRA najviac poľavovali Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka a Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity.

Z medicínskych fakúlt vedie Jeseniova lekárska fakulta univerzita UK v Martine, z teologických Evanjelická a bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. UK a Prešovská univerzita majú podľa rebríčka silné Filozofické fakulty. Medzi umeleckými VŠ dominujú najmä bratislavské. Klasickým príkladom výskumnej fakulty je podľa ARRA Fakulta chemickej a potravinárskej technológie.

ARRA nehodnotila súkromné VŠ, tie nemajú povinnosť zverejňovať všetky svoje dáta. Výnimkou je Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorá agentúru sama požiadala o zaradenia do rebríčka.

Medzi fakultami založenými pred rokom 1989 a po tomto období možno spozorovať pokračujúce rozdiely medzi výkonmi. "Mladšie fakulty ani za už relatívne dlhý čas sa nedokázali priblížiť tým starším vo svojich výsledkových ukazovateľoch," upozornil Považan.

Problémom niektorých VŠ je neúmerná masifikácia štúdia, čiže málo pedagógov na počet študentov. Najvýraznejšie sa to prejavuje v prípade Fakulty sociálnych a ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. "Ide až o približne 800 študentov na jedného profesora a docenta," upozorňuje ARRA na najnovšie čísla. Tento problém však majú aj iné fakulty a to najmä spoločenskovedné a humanitné. "Tie však ani zďaleka nedosahujú počet trenčianskej fakulty," komentoval Považan.

Dlhodobým lídrom medzi ekonomicky orientovanými fakultami je podľa ARRA Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach. Tá získava relatívne vysoké finančné prostriedky na vedu zo zahraničia, je nezávislá od slovenských grantov.

Medzi právnickými fakultami mierne vedie napríklad Právnická fakulta UK, medzi pedagogickými fakultami Fakulta telesnej výchovy a športu.

ARRA pri hodnotení používa viacero kritérií. Zisťuje napríklad počet publikácií na tvorivého pracovníka, pomer počtu študentov denného aj externého štúdia, podiel absolventov doktorandského štúdia, podiel prihlásených uchádzačov k plánovanému počtu miest či počet zahraničných študentov na danej VŠ.

V SR pôsobí 20 verejných, desať súkromných a tri štátne slovenské vysoké školy. Komplexná akreditácia, ktorá už prebehla na časti škôl, zobrala pre nesplnenie kritérií viacerým univerzitný status.

Zdroj: TASR