Záujem o štúdium ruštiny stále rastie

V období "boomu" angličtiny a západných jazykov v 90. rokoch o ruštinu záujem takmer nikto neprejavoval, v dôsledku čoho mnohí ruštinári stratili svoje úväzky. Počas posledných dvadsiatich rokov prešlo vyučovanie ruského jazyka u nás sebareflexiou, čo je preň dnes dobré, tvrdí Kollárová. "Prešli sme tým, čo sa nazýva komunikatívna výučba jazyka a myslím, že to teraz robíme lepšie," povedala. "Je pravda, že je zvýšený záujem, ale nesúhlasím s tým, že ide o 'boom'. Teraz je to v takej normálnej rovnováhe. Ruština sa dostala do správnej konkurencie s cudzími jazykmi a nič iné ani nepotrebuje," myslí si. Ako dodala, je jasné, že ruština nikdy nepredbehne aktuálne jazyk číslo jedna - angličtinu.

Najviac sa ruština učí na stredných školách a najväčší záujem o ňu je na východnom Slovensku, no celkovo zvýšený záujem hlásia štátne i súkromné jazykové školy prakticky všade. Mnohí z ruštinárov, ktorých je na Slovensku viac ako 5000, si podľa Kollárovej zvýšený záujem o ruštinu vysvetľujú čoraz intenzívnejšími obchodnými stykmi s Ruskom, a teda možnosť pre študentov uplatniť jazyk. Kollárová ďalej informovala, že v súčasnosti Štátny pedagogický ústav pripravuje učiteľov cudzích jazykov pre tretí ročník. Na tento projekt je prihlásených takmer 6000 učiteľov ZŠ. Z toho je vyše 4000 angličtinárov, viac ako 800 nemčinárov, 200 ruštinárov, asi 40 francúzštinárov, 10 španielčinárov a 5 taliančinárov. "Takže 200 ľudí sa pripravuje na to, aby ruštinu mohlo učiť ako prvý cudzí jazyk na základných školách," zdôraznila.

Ako pre TASR uviedla ruštinárka z lučeneckého gymnázia Mária Matušková, aj po rokoch je na štátnych školách stále základnou metódou výučby tohto jazyka kulturologická metóda, no ruština sa dnes učí podstatne komunikatívnejšie než v minulosti. Napomáhajú tomu aj modernejšie didaktické pomôcky a pestrejšie učebné materiály.

Niektorí učitelia využívajú aj menej bežné spôsoby, ako žiakom priblížiť ruský jazyk. Emília Turčiačiková z bilingválneho slovensko-anglického gymnázia v Liptovskom Mikuláši učí študentov prostredníctvom angličtiny. "Deti to majú radi a deje sa to prirodzenou cestou," povedala pre TASR s tým, že niekedy vedia žiaci lepšie prijať novú slovnú zásobu, ak im ju učiteľ ilustruje na cudzom jazyku, ktorý ovládajú lepšie.

Každý rok sa na olympiáde z ruštiny zúčastní vyše 500 študentov, informovala Matušková, ktorá zároveň predsedá celoslovenskej odbornej komisii pre organizovanie olympiády ruského jazyka. "Najviac je to v Prešovskom a Košickom kraji. Úroveň pritom narastá," konštatovala.

Záujem rastie aj o univerzitné štúdium ruštiny, a to na katedrách rusistiky v Banskej Bystrici, Nitre, Prešove a Bratislave. Každoročne sa na každú z nich prihlásia desiatky záujemcov. "Hlási sa nám okolo 60 uchádzačov, prijmeme zhruba 30. Záujem je naozaj vyšší," povedal pre TASR prodekan pre vedu a výskum na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity Jozef Sipko, ktorý je zároveň prezidentom Asociácie rusistov Slovenska.

Trh s ruštinármi podľa Sipka nie je presýtený, ako by sa vzhľadom na ešte stále dostatok ruštinárov z minulosti mohlo zdať. "Mnohí absolventi sa ruštine po skončení štúdia nevenujú profesionálne," vysvetlil s tým, že mnohých k štúdiu vedie akési puto k ruskej kultúre. Poukázal pritom na možnosti jazykových pobytov prostredníctvom štipendijných programov ministerstva školstva, kde bol doteraz problém vôbec vyčerpať počet štipendií v ponuke, no dnes je záujem oveľa väčší. Katedra rusistiky na Prešovskej univerzite má tiež výmenný program s moskovskou Štátnou akadémiou slovanskej kultúry. "Pozývame ich študentov k nám, do rodín. Chodieva ich sem šesť až sedem ročne. A naši študenti zase chodievajú do Ruska," priblížil prodekan.

Zdroj: TASR