Akademická etika: nie je a nebude

01.12.2016
Reformy školstva

Nie je dôležité iba to, čo je v programe rozvoja VŠ, ale aj to, čo tam nie je.

Ciele národného programu, ktoré ministerstvo školstva publikovalo na svojej webovej stránke, sú prísľubom zmeny. Ak by sa realizovali v optimistickom variante, mohli by v dlhodobom horizonte vysokým školám naozaj pomôcť. Problémom je, že k optimistickému variantu existuje aj paralelný - rovnako ľahko predstaviteľný - pesimistický.

Pre mňa je jeho symptómom absencia slovného spojenia „akademická etika“. Aby som si bol istý, prebehol som dokument prehľadávačom. Podstatné meno „etika“ nemá žiaden výskyt ani v kratšej verzii „etik“. Koreň prídavného mena „etick“ má presne tri výskyty – v slovách „teoretickým“, „genetických“ a „synergetických“.

Toto konštatovanie znie neuveriteľne v čase, keď už boli viacerí učitelia VŠ usvedčení z plagiátorstva, keď sa grantové agentúry bránia zvýšeniu podielu zahraničných posudzovateľov, keď z úst vrcholných akademických funkcionárov odznievajú konštatovania, že habilitovať a inaugurovať treba iba vlastných pracovníkov (aby univerzita neprišla o peniaze), keď akademické vyznamenania dostávajú komunistickí a mečiarovskí potentáti. Naprávať by teda bolo čo.

Dokument si kladie za cieľ „rozprúdiť odbornú diskusiu o navrhovaných cieľoch, dosiahnuť čo najširšiu zhodu na ich finálnej podobe a získať spätnú väzbu v podobe konkrétnych podnetov“. Ponúkam svoj návrh. Cieľovou oblasťou, do ktorej etika nepochybne patrí, je tretia oblasť uvádzaného dokumentu – angažovanosť vysokých škôl v oblasti špecifických služieb podporujúcich rozvoj spoločnosti a regiónov. Akademická etika totiž nie je iba o dodržiavaní morálnych pravidiel vo vnútri škôl, ale aj dohľad nad jej stavom v celej spoločnosti. Sem treba vložiť "etické správanie ako cieľ a príklad pre zvyšok spoločnosti".

V tomto smere sme sa odchýlili už aj od českých VŠ, s ktorými sme dlho zdieľali jednotné akademické prostredie. Keď ich rektori cítia skrivodlivosť, neboja sa otvorene vystúpiť aj proti predstaviteľom štátu. Boli to ich zamestnanci, kto odhalil – a na verejných fórach publikoval – prípady kolegov, ktorí konali neeticky.

Počuli ste o jedinom podobnom prípade na Slovensku?

Zdroj: Jozef Hvorecký, blog.etrend.sk

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte