Igor Hnízdo a generické kompetencie

Presviedčajú nás o tereziánskej povahe súčasného vzdelávania na Slovensku, dominancii memorovania a prísnych, deťom vzdialených učiteľov.

Dialogicky založené vyučovanie, individualizácia vzdelávania, rozvoj kritického myslenia a podpora pár cudzojazyčných fenoménov ako generických kompetencií, facilitovania či exekutívnych funkcií majú tvoriť stavebný kameň nášho nového školstva.

Nuž snažme sa rozpliesť jadro týchto hesiel.

Facilitovanie je pedagogický prístup, kedy sa učiteľka snaží vytvárať učebné situácie, tie dieťaťu predostiera a dieťa z nich samostatne nadobúda skúsenosť. Je to opozičný prístup voči priamemu prednášaniu, diktovaniu, predvádzaniu. Učiteľka vstupuje do úzadia, čo najmenej sa snaží zasahovať do činnosti detí. Vlastne už neučí, moderuje.

Generické kompetencie sú od učiva nezávislé všeobecné kompetencie ako písomne a ústne komunikovať, pracovať v tíme, viesť iných, kriticky a analyticky myslieť, samostatne sa učiť.

Exekutívne funkcie sú poznávacie procesy, ktoré tvoria podklad plánovacej a organizačnej činnosti žiaka.

Tak si to zhrňme. Školstvo na Slovensku má vyzerať tak, že bude založené na moderujúcich učiteľkách, ktoré nebudú mať ambíciu deti viesť, základ vzdelávania bude tvoriť osvojovanie si všeobecných spôsobilostí a kľúčové už nebude špecifické predmetovo viazané učivo (ktorého je podľa tvorcov oboch stratégií dnes aj tak strašne veľa).

Takéto vyučovanie som už videl. Existuje na mnohých školách v USA. Ale najviac ma uchvátilo na jednej univerzite v Pensylvánii pripravujúcej budúce učiteľky materských škôl a prvého stupňa. Išlo o kurz z didaktiky matematiky a vyučujúca posadnutá dialogickými metódami a odporom k vysvetľovaniu kládla študentkám triviálne otázky, ktoré následne v rámci stanoveného intervalu museli prediskutovať vo dvojici, potom svoje názory prezentovať ďalším skupinám a následne sa zhodnotiť. Bezduchejšie tliachanie, no v situácii perfektne zvládnutých komunikačných, dialogických a ďalších generických spôsobilostí som ešte nezažil. Samozrejme o matike, učive a matematických spôsobilostiach nezaznelo ani slovo.

Je zjavné, že na Slovensku máme problém s učivom, jeho usporiadaním, nadväznosťou. Mohli by sme sa ale snažiť riešiť tento problém a nie problémy iné. Deti nám dnes nediskutujú? V dobe sociálnych sietí, kedy nereagovať a nevyjadriť sa je hriechom? Žiaci nemajú názor? Samozrejme, že ho majú. Problém je v tom, že veľmi často scestný a to preto, že diskusia bez znalosti obsahov vedie priamo k totalite.

No a naviac nám ostatné testovanie PISA z dotazníkov ukazuje, že našim žiakom chýba motivácia k učeniu a vnímanie vzdelania ako pozitívnej hodnoty. No učiteľ ako „facilitátor“ bude asi len ťažko týmto životabudičom. Igor Hnízdo bol úplne niečo iné. A každý z nás si na takýchto životabudičov zo svojich školských čias dobre pamätá. Charizma, zápal prenesený na žiaka. Áno trocha disciplíny, aj myslenie totiž trochu bolí.

V opatreniach, na ktorých stoja obe súčasné reformné iniciatívy, videla už H. Arendtová pôvod krízy americkej kultúry a amerického vzdelávania. Hovorí: „Pedagogika sa pod vplyvom modernej psychológie a pragmatizmu stala vedou o tom, ako vyučovať všeobecne, bez ohľadu na konkrétne učivo, ktoré sa majú žiaci naučiť.“

Pri čítaní oboch reformných stratégií by sme mali mať toto memento na pamäti.

Zdroj: ondrejkascak.blog.sme.sk