Školy budú presúvať. V hre je aj 800 miliónov

Nepatria pod jedno ministerstvo a peniaze do nich tečú rôznymi kanálmi. Reč je o školách, škôlkach, jedálňach, družinách či centrách voľného času. O peniazoch pre väčšinu vzdelávacích inštitúcií rozhoduje priamo ministerstvo školstva, časť z nich však už roky rieši rezort vnútra cez okresné úrady a pri niektorých majú v rámci originálnych kompetencií posledné slovo samosprávy. Tie však neraz situáciu využijú a tieto peniaze minú inde. Keďže však ide asi o 800 miliónov eur každý rok, školskí odborári a učitelia bijú už dlho na poplach. Minister školstva Branislav Gröhling teraz začína s upratovaním, ale z menej horúceho konca, ako chce pedagogická obec.
Presun už o pol roka Začal totiž snahou dostať pod svoju strechu aj financovanie škôl, ktoré si pred rokmi „privlastnil“ vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Išlo o jeden z prvkov jeho reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá, Otvorená verejná správa). Gröhling však tvrdí, že výsledkom je len chaos. „Práca sa robí dvojmo, financovanie sa komplikuje, o jednej veci rozhodujú niekedy štyria rôzni aktéri, niekedy siedmi,“ napísal v komentári pre HN. So súčasným ministrom vnútra Romanom Mikulcom už spustil rokovania, presun má byť dokonaný už začiatkom budúceho roka.
Exminister Kaliňák aj po rokoch tvrdí, že jeho zmena bola správnym krokom. Upozorňuje, že štátne školy sa síce stali súčasťou okresných úradov, no rezort vnútra z hľadiska metodiky o nich nikdy nezískal kompetenciu rozhodovať. „Zostali súčasťou odboru školstva, len prešli pod okresné úrady, aby bolo menej byrokracie,“ povedal pre HN. Tvrdý oriešok Aj keď sa so zjednotením celého systému pod strechou ministerstva školstva počíta aj vo vládnom programe, vyriešiť problém so samosprávami a vynechať ich z finančných tokov bude zrejme tvrdší oriešok ako v prípade ministerstva vnútra, kde je to o politickej dohode s koaličným partnerom. Ak sa totiž táto zmena naozaj uskutoční, samosprávy by prišli o spomínaných 800 miliónov. Sú to vlastne peniaze z dane z príjmov fyzických osôb, ktoré medzi obce, mestá a kraje delí štát, pričom 40 percent z nich má ísť na školstvo. Tento limit však nie je pevne daný, preto sa neraz stáva, že pre rovnaký typ zariadenia príde v rôznych mestách rôzna suma peňazí. Rozdiely sú aj v odmenách. Už sa stalo, že ministerstvo školstva udelilo zamestnancom svojich škôl odmeny po sto eur, ministerstvo vnútra svojim po 200 eur, ale tí z materských a umeleckých škôl a centier voľného času, ktoré spadajú pod mestá a obce, nedostali nič.
Šéf školských odborov Pavel Ondek to zo strany samospráv vidí ako boj o peniaze, keďže dnes o týchto financiách od štátu rozhodujú sami a môžu ich použiť na šport, opravu ciest či obecných priestranstiev. „Už v roku 2016 sme podpisovali petíciu, ktorá má viac ako 78-tisíc podpisov, a týka sa toho, aby všetky inštitúcie, ktoré sú takto rozdelené, prešli pod školstvo,“ uvádza Ondek.