ZMOS má 37 zásadných pripomienok k novele školského zákona

Združenie miest a obcí Slovenska adresovalo rezortu školstva 38 pripomienok k novele školského zákona. Z nich je však 37 zásadných.

Siahnite zákon, bude to lepšie
ZMOS žiada o stiahnutie predloženého návrhu zákona. Zásadne nesúhlasí s predloženým návrhom ako celkom a žiada o predloženie návrhu nového zákona.
Návrh zákona bol predložený bez verejnej diskusie, bez predbežnej informácie o jeho pripravovaní. Zákon sa predkladá ako v poradí tridsiata druhá novela, pričom rozsahom zmien nespĺňa podmienky na novelizáciu. Celkovo obsahuje 322 novelizačných bodov, z toho 262 novelizačných bodov zákona č. 245/2008 Z. z, 40 novelizačných bodov zákona č. 596/2003 Z. z. a 20 novelizačných bodov zákona č. 597/2003 Z. z.
Návrh zákona zrejme nebol prediskutovaný ani s dotknutými rezortnými ministerstvami, o čom svedčí množstvo a vážnosť ich pripomienok. Návrh novelizačného zákona má 262 novelizačných bodov, takže len štatisticky môžeme povedať, že každý pôvodný paragraf je novelizovaný 1,6 krát.
Aj z konsolidovaného znenia vyplýva, že sa novelou v podstate vstupuje do každého paragrafového ustanovenia. Tak závažná zmena si vyžaduje odbornú diskusiu k návrhu, nie 15 dňové medzirezortné pripomienkové konanie.

Administratíva rastie, zákony sa neustále menia
ZMOS v tejto súvislosti pripomína, že jedným z cieľov reformných procesov v školstve v rokoch 2007 - 2008 bolo odstrániť neúmerný počet podzákonných legislatívnych noriem v riadení školských procesov. Jedným z odôvodnení novely školského zákona je aj znižovanie administratívnej záťaže. Na druhej strane návrh zákona predpokladá prepracovanie alebo vznik nových vykonávacích predpisov vo forme vyhlášok alebo iných záväzných dokumentov, ktoré doteraz neexistovali (napr. vyhláška o pedagogickej dokumentácii, vyhláška o ukončovaní štúdia v základnej škole, vyhláška o štipendiách..), štátny výchovný program a pod.

Rozpor s Ústavou Slovenskej republiky
Niektoré navrhované ustanovenia zákona sú v rozpore s niektorými existujúcimi alebo taktiež navrhovanými ustanoveniami zákona, - Obdobne to platí aj pre Čl. II a III, ktorými sa novelizujú zákony č. 596/2003 Z. z. (31 krát novelizovaný) a zákon č. 597/2003 Z. z. (25 krát novelizovaný). Návrh zákona dokonca môže byť v niektorých ustanoveniach v rozpore s Ústavou SR v čl. 42. v ktorom je garantovaný každému bezplatný prístup k základnému a strednému vzdelaniu v štátnych školách, v iných ako v štátnych za úhradu. V rámci rovnakého prístupu k práva a povinnostiam pre všetkých je štát povinný vo „svojich“ základných a stredných školách vytvoriť približne rovnaké podmienky pre všetkých tak, aby všetkým účastníkom vzdelania vo všetkých „štátnych“ základných a stredných školách poskytol vzdelanie v rovnakej kvalite a za rovnakých podmienok. Na splnenie tejto úlohy má štát vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré túto požiadavku má naplniť ako „objednávku“ štátu. Tieto podmienky musí štát vyžadovať, ale aj vytvárať a následne financovať v každej „svojej“ škole. Nemôže vytvárať prostredie, ktorá je na jednej strane také, že nespĺňa ani základné materiálno-technické, priestorové a personálne zabezpečenie a na druhej strane vytvára „elitné“ štátne školy, ktoré sú určené vybraným deťom vybraných zákonných zástupcov. Na rozdielne a hlavne „nadštandardné“ školy sú určené neštátne školy, ktoré môžu vzdelávanie poskytovať za úhradu. To sú teda školy zriaďovateľov, ktorí zabezpečujú finančné prostriedky z verejných zdrojov, z prostriedkov zákonných zástupcov a iných zdrojov. Toto sú teda školy, ktoré majú slúžiť ako alternatíva pre tých, ktorí sa nechcú uspokojiť so „štandardom“ poskytovaným v štátnych školách ale zároveň sú si vedomí, že za tento nadštandard musia platiť. „Z uvedeného dôvodu by mal zákon definovať, čo je štandard a teda čo sa bude vyžadovať od každej školy a čo bude hradené z verejných zdrojov. Štandard následne môže vyžadovať štát cez svoje kontrolné mechanizmy, ale aj žiak alebo zákonný zástupca. Ak bude jasne definovaný štandard je ľahké potom zistiť, čo mi napríklad súkromná základná škola poskytuje ako nadštandard, za ktorý si platím. Navrhované zmeny sa k tomuto cieľu nepribližujú, naopak, ešte viac zvýrazňujú rozdiely medzi školami a školskými zariadeniami,“ zdôrazňuje expert ZMOS na školstvo Zdenko Krajčír.

Prepracujte doložku vplyvov
Združenie miest a obcí Slovenska tiež žiada prepracovať doložku vplyvov. Podľa Zdenka Krajčíra: „Predkladateľ v doložke vplyvov uvádza, že návrh zákona nemá vplyv na žiaden segment, ktorý sa v doložke sleduje. Zároveň je tvrdenie predkladateľa nepravdivé, nakoľko návrhy ako napr. tvorba nových vyhlášok, noviel vyhlášok, tvorba nových alebo novelizácia existujúcich kurikulárnych dokumentov, určenie maximálneho počtu detí v ŠKD, zvyšovanie personálnej náročnosti na výchovu a vzdelávanie, povinnosť upravovať spádové materské školy prostredníctvom VZN a pod. budú mať negatívny vplyv na rozpočty miest a obcí. Nové náklady je možné očakávať v prípade návrhov okolo učebníc, učebných textov a pracovných zošitov; nejasné náklady vzniknú pri spájaní a združovaní škôl, realizovaní zavádzania vzdelávacích programov bez experimentálneho overenia a pod., ďalej personálnych nárokov a pod. Dokonca v ustanovení nového § 13 ods. 8 písm. b, bodov 2 a 3 navrhuje bezodplatne previesť/darovať „didaktické prostriedky“ súkromným a cirkevným školám a školským výchovno-vzdelávacím zariadeniam!“

Chybovosť aj v dôvodovej správe
Združenie miest a obcí Slovenska okrem uvedeného upriamuje pozornosť aj na dôvodovú správu k novele zákona. „Žiadame prepracovať osobitnú časť dôvodovej správy tak, aby bola v súlade s ustanovením čl. 19 ods. 4 Legislatívnych pravidiel Vlády SR. Podľa Legislatívnych pravidiel má osobitná časť dôvodovej správy obsahovať vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení. Do jednotlivých ustanovení osobitnej časti dôvodovej správy sa nemajú preberať text z normatívnych ustanovení. Osobitná časť dôvodovej správy tieto povinné atribúty nespĺňa. Vo väčšine ustanovení sa len inými slovami popisuje, čo je v navrhovanom normatívnom ustanovení napísané. Z textu sa však čitateľ nedozvie dôvod a argumentáciu pre navrhovanú zmenu. Kvalita osobitnej časti dôvodovej správy vôbec nezodpovedá ani dĺžke pripomienkového konania, ktorá je neprimerane krátka k množstvu navrhovaných legislatívnych zmien(len v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní... je ich 262 zmien, k zákonu č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve... 40 zmien, k zákonu č. 597/2003 Z. z. o financovaní.... 20 zmien! Celkove 320 navrhovaných zmien.). V tak krátkom čase sa nedajú príslušné zmeny odborne posúdiť a vyhodnotiť,“ pripomína Zdenko Krajčír, expert ZMOS na školstvo.
Michal Kaliňák ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS

Zdroj: zmos.sk