Deti vychovávané v pandémií a ich každodenná realita

Improvizácia je psychicky nesmierne náročný proces. Niet divu, že sme po dvoch rokoch pandémie vyčerpaní, aj keď sa zdá, že nemáme byť z čoho. Musíme byť neustále pripravení všetko meniť z minúty na minútu, stále v strehu a byť schopní operatívne reagovať bez úľavy, ktorú poskytuje rutina. Deti žijú zrazu niečo úplne iné a rodičia sa môžu len bezmocne prizerať. V každej jednej oblasti detského života sa vývoj za posledných 12 mesiacov pozastavil a pandémia postavila deti pred novú realitu so zničujúcimi následkami. Za posledný rok sa zvýšil počet detí, ktoré boli ponechané bez pomoci, hladné, opustené, zneužívané a trpiace úzkosťou. Vzdelávanie stoviek miliónov detí bolo pozastavené. Prístup k základnej zdravotnej starostlivosti – vrátane bežných očkovaní – bol výrazne sťažený.

Žiadne krúžky a šport zanechá v deťoch stopu, ktorú sa zatiaľ nik neodváži pomenovať. Odborníci bijú na poplach. Online svet nenahradí nikdy pohyb.

Psychika detí je narušená. Mali sme možnosť vidieť na nedávnej kauze v Miloslavove, že deti "nevedia čo od dobroty". Strácajú svedomie, cit, empatiu. Komu to však môže dať spoločnosť za vinu? Rodičom, učiteľom, samotným deťom?

Školy pre viac ako 168 miliónov detí v školskom veku na celom svete boli zatvorené takmer celý rok. Dve tretiny krajín, kde boli školy celkom alebo čiastočne uzavreté, sa nachádzajú v Južnej Amerike a oblasti Karibiku. Najmenej jedno z troch detí nemalo prístup k dištančnému vzdelávaniu počas obdobia, keď boli školy zavreté.

V 59 krajinách, kde sa zbierali údaje, utečenci a žiadatelia o azyl nemali zabezpečenú vyhovujúcu ochranu proti ochoreniu COVID-19 v súvislosti so zatvorenými hranicami štátov a zvyšujúcou sa xenofóbiou a izoláciou.

Viac ako 94 miliónov ľudí ocitlo nebezpečenstve nákazy osýpkami v dôsledku pozastavených očkovacích kampaní v 26 krajinách.

Zdroj: zenskyweb.sk